EÚ: Najdôležitejšie správy z 30. septembra

BRATISLAVA 1. októbra (SITA) - ÍRSKO: Referendum o Zmluve z Nice podporuje len 37 % obyvateľovPrvý prieskum verejnej mienky pred referendom o Zmluve EÚ z Nice v Írsku, ktoré sa má uskutočniť 19. októbra, vyvolal počas víkendu nervozitu vládnych kr

uhov. Iba 37 percent opýtaných uviedlo, že zmluvu podporia, 25 percent je proti a prekvapujúco až 32 percent Írov si ešte nevytvorilo k tejto otázke nijaký názor. Ostatných 7 percent obyvateľov krajiny odmietlo ísť k urnám. Napísal rakúsky denník Der Standard.
BRUSEL: Ministri zahraničia o Iraku, Blízkom východe a ICC
Situácia súvisiaca s Irakom, Stredným východom ako aj novým Medzinárodným trestným súdom (ICC) bude v pondelok doobeda v Bruseli dominovať stretnutiu ministrov zahraničia členských krajín EÚ, ktorí sa budú snažiť zmierniť nielen transatlantické napätie, ale ja vlastné názorové rozdiely. Najväčšie rozdiely v Európe ohľadne Iraku sú medzi britským premiérom Tonym Blairom, ktorý podporuje útok USA, a nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, ktorý použitie sily odmieta. Spojené štáty vypracovali návrh novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, podľa ktorej Bagdad buď prijme prísne zbrojné inšpekcie alebo musí čeliť vojenskému zásahu.
KWASNIEWSKI: V prípade írskeho "nie" spotreba Guinnessu klesne
Írske pivo značky Guinness už nebude chutiť tak dobre, ak Íri opätovne odmietnu Zmluvu o Európskej únii (EÚ) z Nice, čím môžu ohroziť rozšírenie únie. Uviedol poľský prezident Aleksander Kwasniewski pre nedeľné vydanie denníka Tagesspiegel. Referendum sa v Írsku uskutoční 19. októbra. Prijatie Zmluvy z Nice je kľúčové pre rozšírenie únie o desať nových členov v roku 2004. "Ak to dopadne zle, nebude vojna, no spotreba Guinnessu môže dramaticky klesnúť, pretože bude mať pre nás trpkú príchuť," povedal poľský prezident.
EÚ: Jacques Delors chce európsku vládu, nie však prezidenta EÚ
Jacques Delors, bývalý predseda Európskej komisie (EK), vyzval na vytvorenie "pravej európskej vlády", ktorá by sa skladala z EK a Rady ministrov. Delors argumentuje, že ani Rada EÚ ani komisia by nemohli individuálne prebrať úlohu vlády, no obe inštitúcie by spolu mohli vytvoriť európsku exekutívu. Oba články európskej vlády by spájalo spoločné predsedníctvo zložené z predsedu EK a z viacerých podpredsedov, ktorí by úzko spolupracovali s ministrami. Delors je zároveň proti menovaniu prezidenta EÚ, čo by podľa neho viedlo k oslabeniu funkcie predsedu EK, a tým aj k oslabeniu úlohy celej komisie.
RAKÚSKO: Očakáva sa znovuotvorenie otázky Benešových dekrétov
Rakúska vláda očakáva, že Česká republika bude plniť kodanské kritériá na členstvo v EÚ, vrátane demokracie a právneho štátu. To chce podľa denníka Die Presse Čechom počas pondelkového zasadania ministrov zahraničia EÚ odkázať šéfka rakúskej diplomacie Benita Ferrerová-Waldnerová. Dôvodom je správa experta na medzinárodné právo Jochena Froweina o Benešových dekrétoch, ktorého jej vypracovaním poveril Európsky parlament (EP). Očakáva sa, že správa je kritická voči českému postoju k týmto povojnovým zákonom.
BROWN: Hodnoty labouristov sa zhodujú s európskymi
Britský minister financií Gordon Brown v pondelok vyhlásil, že hodnoty jeho labouristickej strany si od vlády vyžadujú, aby sa pripojila k prioritám Európskej únie (EÚ). Brown zopakoval svoju opatrnú politiku voči zavedeniu jednotnej európskej meny, na základe ktorej s premiérom Tonym Blairom odporučia zavedenie eura iba v prípade, že päť ekonomických testov, ktoré majú byť vyhodnotené v polovici budúceho roka, dopadne úspešne. Dodal však, že jednotná mena by v zásade mohla znížiť úrokové sadzby, poplatky za bankové prevody a zvýšiť obchodnú aktivitu.
SR: Migaš prijal dvoch nových a jedného odchádzajúceho veľvyslanca
SR stojí pred kľúčovým rozhodnutím o vstupe do NATO a v tomto smere, aj po parlamentných voľbách má naďalej plnú podporu Holandska. Zdôraznil to na nástupnej audiencii u predsedu Národnej rady SR Jozefa Migaša nový holandský veľvyslanec Laurent Louis Stokvis. Zároveň ocenil, akým tempom a s akou kvalitou sa podarilo Slovensku zvládnuť prechod na samostatnosť, ale aj priblížiť sa EÚ a NATO. Migaš prijal aj nastupujúceho veľvyslanca Japonska Tojodžira Soedžimu a na rozlúčkovej audiencii veľvyslanca Ruskej federácie Alexandra Akseňonka.
EÚ: SR bude podľa dánskeho návrhu po vstupe v lepšej situácii
Slovensko sa už v prvom roku po vstupe do Európskej únie (EÚ) ocitne v lepšej finančnej situácii ako rok pred vstupom. Vyplýva to z návrhu, ktoré v pondelok ministrom zahraničných vecí členských krajín EÚ predložilo dánske predsedníctvo. V roku 2004 by podľa dánskych výpočtov malo Slovensko z rozpočtu EÚ dostať až o 136 miliónov eur viac ako do neho zaplatiť. V poslednom roku pred vstupom – v roku 2003 – by SR mala z predvstupovej pomoci získať 123 miliónov eur, a tak v roku 2004 by mala byť ešte v lepšej pozícii, hoci bude musieť až 287 miliónov eur zaplatiť do rozpočtu EÚ. Umožní to zvýšenie príjmov zo štrukturálnych a kohéznych fondov, ktoré navrhuje dánske predsedníctvo. Zvýšenie o 4 percentá by malo spôsobiť, že na projekty zo štrukturálnych fondov má SR dostať v prvom roku až 218 miliónov.
EÚ: Únia smeruje ku kompromisu s USA o ICC
Európska únia (EÚ) zrejme v pondelok dospeje ku kompromisu, ktorý by mal znamenať koniec rozporom so Spojenými štátmi v otázke nového Medzinárodného trestného súdu (ICC) schválením smerníc pre bilaterálne dohody zaručujúce imunitu pre Američanov. Očakáva sa, že ministri zahraničných vecí pätnástky, ktorí sa zišli v Bruseli, dajú zelenú návrhu, ktorý bol načrtnutý po mesiaci intenzívnych diplomatických rokovaní v rámci bloku a s Washingtonom.
EÚ: Benešove dekréty nie sú prekážkou vstupu ČR do EÚ
Dekréty, na základe ktorých boli vyhostení etnickí Nemci z bývalého Československa po druhej svetovej vojne, neznamenajú prekážku vstupu Českej republiky do Európskej únie (EÚ). Vyplýva to zo správy právnikov EÚ prezentovanej v pondelok. Správa, ktorú Európsky parlament (EP) prerokuje na budúci mesiac, potvrdzuje názor Európskej komisie (EK), že ČR nemusí zrušiť Benešove dekréty, ak má uzavrieť prístupové rokovania tento rok a do únie vstúpiť v roku 2004. EP si objednal vypracovanie správy po tom, ako niektorí politici z Rakúska a Nemecka požadovali od Prahy zrušenie Benešových dekrétov z rokov 1945 až 1946 tvrdiac, že nie sú kompatibilné s legislatívou EÚ.
ICC: Rada EÚ schválila pravidlá uzatvárania prípadných dohôd s USA
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie (EÚ) odsúhlasili v pondelok v Bruseli pravidlá uzatvárania prípadných zmlúv o imunite amerických občanov pred Medzinárodným trestným súdom (ICC). Podľa pozorovateľov je tento krok výsledkom politického tlaku USA, avšak predseda Rady ministrov Per Stig Moeller zdôraznil, že zo strany únie nejde o nijaké ústupky, ani o spochybnenie štatútu a práce ICC.
Šéfovia diplomacií zdôraznili, že hlavným princípom je zachovanie integrity Zmluvy o ICC a štatútu súdu. Bude tiež potrebné zaistiť, aby žiadne osoby, ktoré spáchali zločiny, nedisponovali beztrestnosťou, ale boli postavené pred národný súd. Vydávať ICC sa nebudú môcť iba osoby, ktoré sú chránené diplomatickou alebo inou štátnou imunitou.
CHIRAC: Nevylúčil účasť Francúzska v prípadnom zásahu proti Iraku
Francúzsky prezident Jacques Chirac v pondelok zdôraznil, že Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) musí viesť rokovania o svetových krízach. Podľa jeho slov však Francúzsko bude pripravené bojovať vo vojne proti terorizmu, ak zlyhajú všetky mierotvorné možnosti. "Ak zlyhá medzinárodné úsilie, ak je hrozba našej bezpečnosti, Európe alebo národom, s ktorými máme osobitné vzťahy, musíme byť pripravení prevziať zodpovednosť," vyhlásil. "Mohla by to byť otázka života alebo smrti," dodal
EÚ: Rada ministrov proti zmene režimu v Iraku
Ministri zahraničných vecí Európskej únie (EÚ) sa v pondelok zhodli, že Organizácia spojených národov (OSN) musí byť hnacou silou úsilia smerujúceho k odzbrojeniu Iraku a viacerí odmietli požiadavku na zmenu režimu v Bagdade, presadzovanú USA. Francúzsko, ktoré je s právom veta členom Bezpečnostnej rady OSN, potvrdilo svoj nesúhlas s návrhom rezolúcie hroziacej použitím vojenskej sily proti Iraku a uviedlo, že zmena režimu ako cieľ by bolo porušením medzinárodného práva.
RAKÚSKO: Plnenie kritérií vstupu aj z pohľadu Benešových dekrétov
Rakúsko v pondelok v Bruseli potvrdilo, že nebude kvôli otázke tzv. Benešových dekrétov blokovať vstup Českej republiky alebo Slovenska do Európskej únie (EÚ), ale chce najmä s Českom viesť dialóg aj o politicko-morálnych aspektoch tohto problému. Uviedla to v Bruseli rakúska ministerka zahraničných vecí Benita Ferrerová-Waldnerová. Šéfka rakúskej diplomacie svojich partnerov z členských štátov EÚ informovala, že pri posudzovaní plnenia kodanských kritérií kandidátmi bude brať do úvahy aj vývoj v otázke Benešových dekrétov a najmä tzv. Froweinovu správu objednanú EP a správu EK. V prípade Slovenska Ferrerová-Waldnerová zdôraznila, že je v inej situácii ako ČR, pretože už poskytlo isté objasnenie.
PREZIDENT: Schuster s Kohlom medzi štyrmi očami
S bývalým nemeckým spolkovým kancelárom Helmutom Kohlom sa dnes podvečer počas svojej návštevy nemeckého mesta Passau stretol prezident SR Rudolf Schuster. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca prezidenta Ján Füle, po stretnutí medzi štyrmi očami sa R. Schuster s H. Kohlom a bývalým sovietskym prezidentom Michailom Gorbačovom zúčastnil na panelovej diskusii na tému zjednotenia Nemecka a zmien v Európe po páde Železnej opony. Podobná tematika, vrátane pádu Berlínskeho múru či reformného procesu v Európe, sa dostane aj na program rozhovorov počas pracovných raňajok Schustera a Gorbačova v stredu.
SR: Po vstupe do EÚ sa zvýši dôveryhodnosť a bezpečnosť SR
Po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa krátkodobo zvýši dôveryhodnosť a bezpečnosť SR, čo podporí aj prílev zahraničných investícií. Po integrácii by taktiež mal stúpnuť tlak zo strany únie na sprehľadnenie legislatívnych pravidiel na podnikanie, zjednodušenie certifikácií a skúšobníctva. V pondelok o tom vo svojej štúdii informoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Na Slovensku by po vstupe do EÚ mal zdynamizovať rast produktivity práce a kapitálu, čo však v prípade rýchleho začlenenia do Európskej menovej únie (EMÚ) môže brzdiť povinnosť plniť maastrichtské kritérium inflácie.
SR: Od 1. januára bude zahraničný obchod s EÚ opäť liberálnejší
Slovenská republika vstúpi od 1. januára budúceho roka do druhého kola liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi komoditami s krajinami Európskej únie (EÚ). Ako vyplýva z návrhu na rozšírenie liberalizácie, ktorým sa onedlho bude zaoberať vláda SR, odhadovaný dopad na štátny rozpočet bude znamenať zníženie príjmov o 269 mil. Sk. Podstatou rozšírenia liberalizácie je však podľa predkladateľov návrhu, ktorými sú šéfovia rezortov pôdohospodárstva, hospodárstva a zahraničných vecí, ekonomicko-politický význam, pretože deklaruje pripravenosť SR na integráciu do EÚ aj za oblasť agrárneho obchodu.

ll

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy z 30. septembra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy z 30. septembra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?