Ľahkonohí slovanisti vybehli na stuhnutého súpera nevídaným náporom presne ako za starých veľkých čias, keď ich predchodcovia „joklovci“ bežne na privítanie vydesili protivníkov ako „vittekovci“ v sobotu. Podobnú prax uplatňovala stará veľká Trnava, Sparta, Dukla. Aj legendárny trénerský mág Sepp Herberger sa preslávil jedným zo svojich „zákonov“, že základom úspechu je v úvodnej dvadsaťminútovke nanútiť súperovi svoj spôsob hry, aby ten už nenašiel svoju tvár.
Fanúšikovia, ktorí chvíľami položartom radili reprezentačnému trénerovi Jurkemikovi postaviť na blížiacu sa kvalifikáciu s Anglickom prinajmenšom polovicu takto rozbehnutého Slovana, vzápätí uzemňovali vlastné nadšenie ďalšou futbalovou pravdou. O tom, že rozohrať belasú „Brazíliu“ im umožnil výraznou mierou aj krotký, bezradný súper, ktorého obrana by mala problémy s priemerným slovenským druholigistom. A to Púchovčania zajtra nastupujú na pokus o záchranu svojej medzinárodnej reputácie v odvete Pohára UEFA s francúzskym Bordeaux. Boh žehnaj šuranovcov.
Radolského líder ligy si naopak utužil hernú pohodu. O zdravých vzťahoch svedčil aj moment zo 73. minúty. Vittek sa za relatívne bezpečného stavu 2:0 sám rútil na brankára Bernadyho a mal dobrú streleckú pozíciu na to, aby zvýšil svoj náskok v tabuľke kanonierov a aj nárok porátať sa so smolou v prvopolčasových súbojoch s Bernadym. Vittek sa však v poslednom momente rozhodol ešte nezištne prihrať Šlahorovi, ktorému gólové zakončenie päť metrov pred prázdnou bránkou nevyšlo. Vittek počastoval Šlahora kamarátskym pohlavkom a bratislavský team-work jazdil ďalej až do konca.
Naozaj ako starý Slovan to bude až vtedy, keď na druhej strane nebudú vedieť kam skôr skočiť mužstvá z pohárovej Európy.
VOJTECH JURKOVIČ
