o, že bolo svedkami násilných činov v škole.
Vlani sa preto v Paríži stretlo vyše 250 stredoškolských delegátov, aby hovorili o násilí v školách. Na stretnutí sa zúčastnil aj minister školstva Jack Lang. Účastníci sa združili do Národného združenia delegátov žiakov, pričom ešte pred stretnutím rozdali a spracovali vo svojich školách približne 3120 dotazníkov. Vyplýva z nich, že urážky sú najčastejším spôsobom násilia, za nimi nasledujú údery a vymáhanie peňazí.
Obete násilných činov vo vyše 38 percentách uviedli, že o nich radšej nehovoria. Keď sa rozhodnú prehovoriť, najskôr tak urobia pred spolužiakom, až potom nasleduje zdravotná sestra, vyučujúci alebo rodičia. Aj to vysvetľuje nedostatočnosť v informáciách oficiálnych štatistík.
Aj keď je región Ile-de-France najviac postihnutý javom násilia v školách, len málo školských zariadení v krajine sa môže pochváliť, že by v nich nedochádzalo k „necivilizovanosti“, čo je elegantnejší výraz na pomenovanie násilia každého druhu v školách. Najnovšie výsledky ministerstva školstva síce ukazujú, že počet násilných činov v školách rôznych stupňov v uplynulom školskom roku mierne klesol, ale ich závažnosť sa zvýšila. Ide najmä o ponižovanie, krádeže, užívanie drog a nosenie zbraní. Takmer polovica vyučujúcich v roku 1998 povedala, že násilie je v ich školách reálnym javom, kým v roku 1995 to uviedlo len sedem percent vyučujúcich.
Školskí delegáti sa chcú podieľať aj na potláčaní násilia v školách, v ktorých sa učia. Riešenie vidia vo vytvorení výborov proti násiliu a študentských orgánov, ktoré by hovorili s násilníkmi. Všetci delegáti stredných škôl v Paríži potvrdili, že by chceli byť aktívni v tejto úlohe a chcú nadviazať stály dialóg s vyučujúcimi. To je jediný prostriedok na prelomenie múru mlčania žiakov.
(tasr)
