STREDNÁ EURÓPA: Predá v tomto roku menej majetku, ako plánovala
PRAHA 30. septembra (SITA/Reuters) - Stredoeurópske vlády v tomto roku zrejme nenaplnia štátne pokladnice všetkými pôvodne plánovanými príjmami z privatizácie, keďže ich zámery skrížilo nevítané spomalenie svetovej ekonomiky, uviedli v pondelok analytici.
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Výnosy z predaja štátneho majetku zatiaľ okrem Slovenska zaostávajú za pôvodnými plánmi ďalších troch stredoeurópskych krajín, najmä Poľska. "Spomalenie svetovej ekonomiky je jedným z dôvodov...myslím, že je tu v tomto roku možno viac averzie k riziku a vlády pravdepodobne prišli s vysokými odhadmi príjmov, v aké dúfali," povedala analytička z Merril Lynch Eva Limanská. Príjmy z privatizácie štyroch stredoeurópskych krajín, ktoré by majú vstúpiť do Európskej únie (EÚ) v roku 2004, zatiaľ v tomto roku dosiahli sedem miliárd dolárov, teda 65 percent tohtoročného cieľa, uvádza sa v správe analytikov z JP Morgan. Väčšina výnosov však pochádza z predajov českého a slovenského monopolu na dovoz zemného plynu. Vlády sa zrejme nebudú podľa analytikov s privatizáciou ponáhľať ani v budúcom roku, a to aj napriek vysokým výdavkom a rastúcim schodkom verejných financií, a počkajú si, kým sa svetová ekonomika zotaví. "Väčšina týchto vlád si požičiava peniaze za historicky najnižšie úrokové sadzby, hlavne v dlhšom horizonte, čo trochu kompenzuje potrebu príjmov z privatizácie," povedal analytik JP Morgan Zdenko Stefanides. Za najväčšie sklamanie považujú analytici v tomto roku nechuť poľskej vlády na rýchly predaj štátneho majetku. "Momentálne to vyzerá tak, že privatizačné príjmy zaostanú (za pôvodným plánom), ale nie v takom rozsahu ako vlani," uviedla Limanská. Ľavicová poľská vláda, ktorá zrejme v tomto roku inkasuje len tretinu plánovanej sumy, už odložila predaj energetickej skupiny G-8, ktorý mal byť s hodnotou až štyri miliardy zlotých najväčším privatizovaným majetkom. Oddialenie hrozí aj privatizácii Gdaňskej rafinérie, keď sa kabinet snaží nájsť novú stratégiu pre fungovanie sektoru. Podľa analytikov by sa však tempo predaja štátnych aktív budúci rok malo zrýchliť, čo predpokladá aj poľské ministerstvo financií, keď chce v roku 2003 získať 10 miliárd zlotých oproti tohtoročným 6,6 miliardy. Maďarsko rovnako ako Poľsko tiež pravdepodobne výrazne nenaplní svoj tohtoročný cieľ. "Predstavitelia v súčasnosti realisticky očakávajú, že vyberú len asi polovicu cieľovej sumy, alebo osem až desať miliárd forintov," uviedol v správe Stefanides z JP Morgan. Aj napriek tomu, že Maďarsko sprivatizovalo do polovice deväťdesiatych rokov značnú časť štátom vlastnených aktív, stále je tu na predaj majetok za zhruba 450 miliárd forintov, dodal Stefanides. "Postabank je pravdepodobne najdôležitejšia a (jej predaj) je tiež najpravdepodobnejší. Mohlo by to byť na budúci rok," povedal analytik budapeštianskej DZ Bank György Kovács. Jedným zo záujemcov o Postabank je regionálna akvizičná šťuka, rakúska Erste Bank. Nová, socialistami vedená vláda sa tiež zrejme pokúsi znovu predať leteckú spoločnosť Malév, dodal Kovács. Aj český kabinet v tomto roku neprivatizuje všetko, čo mal pôvodne v pláne, keď zatiaľ inkasoval iba 130 miliárd korún za predaj Transgasu. Celkové príjmy pritom v tomto roku odhadoval na 226 miliárd. "Česká vláda by nemala byť pod tlakom (na rýchle predaje), pokiaľ úspešne dokončí predaj Telecomu a budúci rok vyrieši (privatizáciu) Unipetrolu," povedal analytik Commerzbank Capital Markets Radomír Jáč. Podľa analytikov nie je veľmi pravdepodobné, aby príjmy z predaja Českého Telecomu prišli ešte pred koncom roku, keď trhom nedávno zahýbala neskôr dementovaná správa, že konzorcium Deutsche Bank a TDC požiadalo kabinet o zníženie dohodnutej ceny 54,7 miliardy korún. Chemická skupina Agrofert sa v pondelok vzdala po deviatich mesiacoch prieťahov kúpy Unipetrolu, za ktorý pôvodne ponúkla 361 miliónov eur. Česká vláda navyše v lete odložila predaj firmy ČEZ po tom, ako záujemcovia neponúkli požadovaných 200 miliárd korún. Slovenský kabinet už v tomto roku predal majetok za viac ako 3,8 miliardy korún, väčšinu si však pripísala na konto privatizácia plynárenského monopolu SPP. Tempo predaja majetku štáty by sa malo podľa analytikov budúci rok ešte zrýchliť, keď si proreformná vláda premiéra Mikuláša Dzurindu pravdepodobne udrží kreslá aj počas nasledujúcich štyroch rokov.