GUARDIAN: Na írskom referende závisí budúcnosť Európy
BRATISLAVA 30. septembra (SITA) - Samotná budúcnosť Európy bude v stávke počas írskeho referenda o Zmluve z Nice v októbri, cituje britský denník Guardian varovanie muža povereného finalizáciou prístupových rokovaní o historickom zjednotení kontinentu. Pr
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
e komisára Európskej únie (EÚ) pre rozšírenie Güntera Verheugena, írske hlasovanie o ratifikácii zmluvy, ktorá zavádza reformy nevyhnutné na fungovanie únie po jej rozšírení, je najväčšou z radu prekážok, ktoré ohrozujú krehký integračný proces pred decembrovým summitom únie v Kodani. Pre tohto nemeckého sociálneho demokrata je celý proces hrboľatou cestou, posiatou problémami siahajúcimi od Cypru a Turecka, vzťahmi s Ruskom až po priame platby pre poľnohospodárov z desiatich kandidátskych krajín. Pre európsku pätnástku pripravujúcu sa na rozšírenie až na 25 členov riziká snáď ani nemôžu byť väčšie, konštatuje Guardian. Verheugenovou najväčšou nočnou morou je obava, že Írsko 19. októbra v referende povie "nie" a oddiali alebo úplne zablokuje budúce členstvo Poľska, Maďarska, Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy, Slovinska, Slovenska, Cypru a Malty v EÚ. Každý člen EÚ musí zmluvu ratifikovať najneskôr do konca roka, ale iba Írsko má v ústave zakotvenú požiadavku vypísať referendum. Ako pre Guardian povedal Verheugen, "ak Zmluva z Nice nevstúpi do platnosti, budeme mať veľmi, veľmi vážny problém". Od minuloročného negatívneho výsledku referenda sa objavujú náznaky, že existujú legálne kľučky, ako obísť aj prípadné druhé odmietnutie zmluvy, ale Verheugen trvá na tom, že také manévrovanie by bolo politicky neprijateľné, ak vôbec technicky možné. "Veľmi dúfam, že írski voliči pochopia, že v stávke nie je iba budúcnosť Írska, ale celej Európy a krajín, ktoré trpeli desaťročia pod diktátorskými režimami a snažia sa zúfalo pripojiť k únii slobodných a demokratických národov," povedal. Nebolo ľahké udržiavať nádeje často frustrovaných postkomunistických kandidátskych krajín podstupujúcich bolestivé ekonomické, legislatívne a administratívne reformy a súčasne prehovárať súčasných členov, aby dodržali svoje sľuby. Jedna protiintegračná skupina polepila Dublin plagátmi znázorňujúcimi muža s priloženou zbraňou k hlave a nápisom "Rovnako zlá zmluva - nenechajte sa tyranizovať." Írsko nie je jediným problémom, ktorý komisárovi nedovoľuje v noci spať, pokračuje Guardian. Je ním aj Cyprus, ktorého gréckemu a tureckému obyvateľstvo sa ani po 28 rokoch po rozdelení ostrova nedarí urovnať vzájomné spory. Verheugen sa obáva, že by Grécko mohlo splniť svoju hrozbu a vetovať celý proces rozšírenia, ak by Cyprus nedostal pozvánku. "Je realistické predpokladať, že sa väčšina v parlamente jedného členského štátu nedosiahne, ak v zmluve o pristúpení nebude zahrnutý aj Cyprus," sucho dodal Verheugen. Turecko, ktoré je kandidátskou krajinou už od roku 1963, žiada od únie stanovenie termínu začiatku prístupových rokovaní, hoci Verheugen si myslí, že turecký premiér Bülent Ecevit nevyvíja na cyperských Turkov dostatočný tlak na to, aby sa dohodli. Rovnako ani z nedávnej správy Amnesty International o mučení nevyplýva, že by reforma politického a justičného systému v Turecku zašla dostatočne ďaleko. "Nestačí iba vyhlásiť, že sa o týchto záležitostiach hovorí. Potrebujeme vidieť implementáciu. Je pre nás ťažké automaticky akceptovať turecký pohľad," zdôraznil Verheugen. "Dostane teda Turecko v Kodani konkrétny dátum?" To je jediná otázka, na ktorú odmieta Verheugen po dlhšej pauze odpovedať. Problém s Ruskom o voľnom pohybe občanov pobaltskej enklávy Kaliningrad, ktorá bude po vstupe Poľska a Litvy odrezaná od Ruska, by sa mohol vyriešiť kompromisným návrhom Bruselu. Ale aj to zostáva tvrdým orieškom na rozlúsknutie, konštatuje Guardian. Znovuzvolenie Gerharda Schrödera za nemeckého kancelára napokon umožnilo pustiť sa do riešenia finančne citlivých otázok, ako je reforma nákladnej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), proti ktorej ostro protestuje Francúzsko, a stanovenie výšky priamych platieb pre poľnohospodárov z nových členských krajín. Tu bude podľa komisára kľúčom k úspechu udržiavať tieto záležitosti oddelené od seba. "Ak členské štáty urobia jasnú politickú a právnu spojitosť medzi reformou CAP a priamymi platbami, potom sme stratení. Je to politická vôľa, či sa EÚ podarí prejsť zamínovaným poľom rozšírenia do troch mesiacov. Verheugen však v tento najambicióznejší európsky projekt s nadšením verí. "Pre mňa je jasné, že musíme zmeniť štruktúru, ktorá bola Európe vnútená po roku 1945. V histórii sa nedeje často, že dostanete takú príležitosť," cituje Guardian v závere európskeho komisára.