Na poslednom Koštunicovom mítingu v Belehrade jeho priaznivci ukazujú znak víťazstva. FOTO - TASR/EPA
ičov režim zvrhlo.
O priazeň sa uchádza 11 kandidátov, ale len o troch sa dá vážnejšie uvažovať: terajšom prezidentovi Juhoslávie Vojislavovi Koštunicovi, ekonómovi a vicepremiérovi Miroljubovi Labusovi a ultranacionalistovi Vojislavovi Šešeljovi.
Predvolebné prieskumy sa predbiehajú v predpovediach víťazstva Koštunicu aj Labusa. Obom predpovedajú výsledok medzi 20 a 30 percentami s rozdielom víťazných dvoch až piatich percent. Nadpolovičnú väčšinu hlasov sa asi žiadnemu z kandidátov v nedeľu získať nepodarí a druhé kolo bude nevyhnutné.
Umiernený nacionalista Koštunica je šéfom Demokratickej strany Srbska (DSS), hospodársky reformátor Labus kandiduje ako nezávislý. Stojí však za ním vládna koalícia Demokratická opozícia Srbska (DOS), ktorú vedie Demokratická strana srbského premiéra Zorana Djindiča, skutočného politického protivníka Koštunicu.
Široká koalícia DOS vznikla pred rokom 2000 ako nástroj na zvrhnutie Miloševiča. Len čo sa spoločný nepriateľ vyparil, koalícia sa začala rozpadávať. Koštunicova DSS odišla z vlády aj parlamentu a medzi Djindičom a Koštunicom sa rozpútal mocenský boj.
Západ napriek vnútorným rozporom pomiloševičovskú vládu ocenil. Do vojnou zničenej krajiny začali znovu plynúť americké aj európske peniaze. Každý z mocenských rivalov sa však k požiadavkám Západu postavil inak. Djindič odštartoval privatizáciu a uvoľnil ceny. Jeho prezidentský favorit, Miroljub Labus sľubuje rýchly prechod na ekonomiku západného štýlu.
Koštunica stavia na srbskej hrdosti a sľubuje „zákon a poriadok“. Kritizuje Djindičovu vládu za to, že neobhajuje srbské národné záujmy a príliš ustupuje Západu. Miloševičovo vydanie Medzinárodnému tribunálu vyhlásil za protiústavné, lebo ho mal údajne najprv súdiť srbský súd. Teraz ho do volieb ženie aj vedomie, že po premene Juhoslovanskej zväzovej republiky na voľnejší zväzok dvoch štátov Srbska a Čiernej Hory, jeho úrad stratí na dôležitosti.
Šešelj zo Srbskej radikálnej strany sa drží na treťom mieste. Jeho kandidatúru z haagskeho väzenia podporuje Miloševič, ktorý svojim ľuďom zo Socialistickej strany Srbska (SPS) dôrazne odporučil, aby zaňho hlasovali. Vedenie rozpadávajúcej sa SPS ale nominovalo populárneho herca titovskej kinematografie Velimira Batu Živojinoviča.
Medzi kandidátmi sú aj Nebojsa Pavkovič, Miloševičov armádny generál či Vuk Draškovič, vyslúžilý Miloševičov oponent.
V kresle srbského prezidenta zatiaľ stále sedí Milan Milutinovič, posledný Miloševičov stúpenec vo vysokej štátnej funkcii. Jeho mandát ho chráni pred deportáciou pred medzinárodný súd ICTY pre podozrenie z podielu na etnických zločinoch. Vyprší mu až v januári. Nový prezident však na jeho miesto bude chcieť zasadnúť oveľa skôr, ihneď po zvolení.
Srbsko sa za posledné roky pohlo o kus vpred. Jeho obyvatelia to však ešte nepocítili - stále bojujú s každodennými problémami povojnového postkomunistického hospodárstva. Nedeľné voľby ukážu, či sú ľudia schopní znášať bolestivé dôsledky ekonomických reforiem, alebo dajú prednosť pomalej konzervatívnej premene. Nepôjde však už o osudový zápas o demokraciu. Pôjde „len“ o životnú úroveň, menej kriminality a vstup do exkluzívnych nadštátnych spolkov. (zo, čtk)
