Znemožniť vstup Slovenska do aliancie by mohol iba obrovský korupčný škandál alebo zásadný obrat v podpore vstupu do NATO u verejnosti BRATISLAVA - Zo slovenskej politiky zmizne pojem „politické kritériá pre vstup do NATO“. Po voľbách je takmer isté, že sme ich splnili a v Prahe dostaneme pozvánku.
Neznamená to, že sme už v NATO. Čakajú nás pravdepodobne dva roky ratifikácie. Pozvánku musia potvrdiť parlamenty všetkých členských krajín.
„Bude to náročný, zdĺhavý a únavný proces. Zároveň s tým bude pokračovať vyjednávanie s Európskou úniou. Je dôležité, aby sme neupadli do pocitu sebauspokojenia, že všetko je už za nami,“ povedal slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.
„Bezprostrednou úlohou po summite v Prahe bude zamerať sa na ratifikačný proces v členských štátoch aliancie. Bude treba venovať pozornosť najmä americkému kongresu, kde musíme získať podporu senátu,“ povedal súčasný a zrejme aj budúci minister zahraničia Eduard Kukan.
Už nebudú stačiť len slová
Politici musia zmeniť svoju agendu. Odteraz nebude stačiť politická stabilita a dlhotrvajúca podpora vstupu do NATO. Členov aliancie musíme presvedčiť konkrétnymi výsledkami, a to najmä vo vojenskej oblasti.
„Už sa skončil čas, keď sa dá lobovať a poukazovať na naše úspechy v hospodárstve, v zahraničí, na náš príspevok v Kosove a tak ďalej,“ povedal analytik amerického Centra pre bezpečnostné informácie Tomáš Valášek. „Americkým senátorom pôjde hlavne o to, čím im môžeme pomôcť v budúcich operáciách proti terorizmu. Oni chcú, aby sa NATO stalo výraznou silou v boji proti terorizmu. To je úloha pre naše ministerstvo obrany.“
Počas dvoch rokov ratifikácie sa môžu objaviť problémy. Doma by to mohol byť napríklad obrovský korupčný škandál, alebo výrazná zmena nálad voči NATO.
Minister Kukan je presvedčený, že samotné nálady verejnosti nášmu vstupu nezabránia. „Rozhodujúce bude stanovisko vlády a parlamentu,“ povedal Kukan. Nepochybuje, že bude jednoznačné - ako počas operácií v Kosove a po 11. septembri.
„Keby sa napríklad začala vojna v Iraku a v Bratislave by demonštrovalo pol milióna ľudí proti „americkému agresorovi“, tak by to veľmi zle vyzeralo. Ale to sú extrémne scenáre,“ hovorí Valášek.
Veľvyslanec Bútora si myslí, že to nehrozí. „Je dôležité, že podpora verejnosti pre NATO rástla na Slovensku pomaly, ale zato solídne.“ Veľa ľudí podľa neho pochopilo, že členstvo je aj o životnej úrovni. „Preto si myslím, že ani zásadnejšie udalosti na medzinárodnej scéne - intenzívnejší boj s terorizmom či vojnové konflikty - nebudú môcť zo dňa na deň zraziť podporu v prospech aliancie.“
Ani korupcia by nás nemala zastaviť. „To neznamená, že sa nemôžu objaviť škandály, ale ide o to, ako sa k nim postavia politici, vláda, médiá,“ povedal Bútora.
Dôležité je neurobiť chybu
Všetko nasvedčuje tomu, že nám stačí neurobiť veľkú chybu. Od našich politikov budeme často počúvať, že sme v NATO. Ale dôležité začne byť niečo iné: aké bude rozšírené NATO a akú úlohu v ňom zohrá Slovensko.
Analytici sa zhodujú: po najväčšom rozšírení aliancie v histórii hrozí, že jej význam klesne. Do NATO pribudne 40 miliónov ľudí a roztiahne svoje územie až k západným hraniciam Ruska. Ani jeden z nových členov však alianciu neposilní, naopak, kľúčoví hráči budú musieť ochraňovať o sedem krajín viac.
Čo to znamená pre Slovensko? Tomáš Valášek si myslí, že pre krajiny NATO bude slovenská politická scéna dôležitejšia, než kedykoľvek predtým. „NATO bude venovať viac pozornosti napríklad tomu, aký je vzťah medzi spravodajskými službami a ministerstvom obrany. Bude sa dávať väčší pozor, aby nové krajiny ostali demokratickými.“
Rusko zmenilo postoj
Slovensko a ostatné kandidátske krajiny mali v každom prípade trochu šťastia. Pred jedenástym septembrom si neboli Američania ani zďaleka takí istí rozšírením. Ale po teroristických útokoch začal prezident Bush v rámci „boja proti terorizmu“ tlačiť na rozšírenie na východ a Rusko náhle zmenilo odmietavý postoj, pretože sa chcelo stať americkým partnerom.
Ekonomicky slabé Bulharsko a Rumunsko definitívne presvedčili svojou pomocou v Afganistane, Slovensko parlamentnými voľbami, keď prehral pre NATO neprijateľný Vladimír Mečiar.
MICHAL FRIŠ
MATÚŠ KOSTOLNÝ
