Toto nie je žiadny filmový zločinec. Nový imidž patrí britskému spevákovi a skladateľovi Petrovi Gabrielovi. FOTO - VIRGIN
Po desiatich rokoch hľadania našiel v sebe opäť odhodlanie vydať nové svedectvo, ktoré nie je príliš prívetivé. Jeho dvanásty album Up, ktorý vyšiel 21. septembra v deň splnu mesiaca, je o zrode a smrti.
Strach a hrôza
Tento album by sa mohol volať Strach a hrôza v Real World Studios, napísal o jeho temnom charaktere americký hudobný magazín The Rolling Stone s odkazom na hrozivý film britského režiséra Terryho Gilliama. Smútok, sebaspytovanie, strach zo smrti, neistota, ale aj vznik niečoho nového vychádzajú z Gabrielových piesní oprávnene. Zubatá sa mu za posledných desať rokov pripomenula viackrát - jeho švagra zahubila rakovina, zomreli mu viacerí priatelia, rozviedol sa, oženil sa a narodilo sa mu ďalšie dieťa.
Podľa Gabriela je Up nahrávkou pádov a vrcholov. „Je to album, ktorého obsah sa sústreďuje skôr na začiatok a koniec života, ako na jeho stred,“ naznačil Gabriel v tlačovom vyhlásení. „Chcel som to doraziť a teraz je fajn, že si svoju prácu môžem vypočuť doma v posteli.“
Hitový potenciál má aj jeho novinka, ale je ukrytý medzi ruchmi, krkolomnými rytmami, kde zmrzačené piesne často prechádzajú do prekvapivých point.
Jednou z Gabrielových klasických skladieb by mohol byť aj prvý singel The Barry Williams Show. „Pozerať sa na ľudí ako krvácajú a vytĺcť z toho veľké peniaze“ je motto tejto piesne, v ktorej si Gabriel strieľa z amerického entertainera Jerryho Springera. Jeho talkshow, v ktorej sa dobrovoľne ponižujú ľudia, vysielala raz týždenne aj česká televízia Nova.
Sedem albumov Genesis
Gabriel (1950) chcel byť pôvodne bubeníkom. S priateľmi na strednej škole v britskom Godalmingu založil skupinu, ktorú neskôr nazvali Genesis. Keď ju v roku 1975 opustil, zanechal po sebe sedem albumov. Znechutený zo šoubiznisovej mašinérie vtedy zapochyboval, či sa k rocku ešte vráti.
Vrátil sa. Ale jeho comeback mal ďaleko od pestrých kostýmov a košatého artrocku Genesisu - vystupoval v sivom obleku.
Gabriel vždy skladal skôr ako zvukový architekt. Už na prvých sólových nahrávkach využil možnosti samplingu alebo automatického bubeníka, ktorý mu pomohol vybudovať piesne na rytme. Na ňom sú založené jeho najlepšie skladby. Napríklad Sledgehammer z albumu So (1986), ktorý sa predával po celom svete, vrátane komunistického Československa. Len v USA si ho kúpili tri milióny ľudí a video k Sledgehammer podľa ankety The Rolling Stone z 1993 sa stalo najlepším klipom storočia - The Top 100 Music Videos. Rok predtým vydal Grammy ocenený Us, live album Secret World Live a odmlčal sa. Po úspešných osemdesiatych rokoch, ktoré z neho urobili jedného z kazateľov rocku, sa z neho stal skôr vydavateľ a obchodník.
Nie motýľ v skle
Práce na Up začal ešte v roku 1996, potom ich ale oddialili jeho vedľajšie projekty. Na konci storočia dokončil inštrumentálny album OVO, soundtrack k Millenium Dome show.
Na vzniku novej kolekcie desiatich nahrávok sa podieľali fantastickí hráči ako bubeník Manu Katche, jeho stáli spolupracovníci gitarista David Rhodes, basgitarista Tony Levin a hráč na kontrabas Danny Thompson, gitaristi Daniel Lanois a Peter Green. Plus zosnulá spevácka legenda z Pakistanu Nusrat Fateh Ali Khan, gospelová formácia Blind Boys of Alabama alebo Gabrielova dcéra Melanie.
„Mám predstavu o hudbe ako neustálom procese, ktorý by nemal vyzerať, ako keď motýľa zaleješ do skla,“ tvrdí majster zvuku a rytmu pre britský The Financial Times. Akoby piesne na Up nemali konečnú, definitívnu podobu.
PETER BÁLIK
