
Vladimír Václavek.
FOTO – ČTK
Jemná Japonka Takumi naliehavo kričí, schmatne husle a začne dupať. Češka Andrea kraľuje violončelu a hádže hlavou. Cynthia sa koncentruje na pohyb, vzápätí sa nesmelo pridá k hlasom a Josef Ostřanský s Vladimírom Václavkom sprevádzajú ich hlasové ekvilibristiky gitarou, spevom, slovom, perkusiami a djembe. Vystúpenie Rale je koncertom, predstavením, rozhovorom a meditáciou. Tajomná hudba sa spája s filozofickými textami v rôznych jazykoch. Nedávno sa na trhu objavil jej album Twilight-Súmrak
Rale je jedinečné i svojím medzinárodným zoskupením: Česi Vladimír Václavek a Josef Ostřanský, Andrea Konstankiewiczová – Češka s poľským menom, Japonka Takumi Fukushima a Francúzska Cynthia Phung- Ngoc. Zhovárame sa s VLADIMÍROM VÁCLAVKOM.
Členovia Rale sa našli na marseillskom hudobnom festivale MIMI?
„Áno. Prvýkrát sme sa na ňom zúčastnili v roku 1991 so skupinou E v projekte s Takumi a ďalší rok sme tam hrali spoločne s Cynthiou a Takumi. Už cestou domov som vedel, že chcem v tejto zostave pokračovať.“
Nie všetci žijete v Čechách. Ako skúšate?
„Každý má i ďalšie projekty, a preto nemáme veľa času. Stretneme sa deň pred koncertom a stačí nám jedna skúška.“
Okrem Rale sa venujete i ďalším projektom, spolu s Josefom Ostřanským ste boli v Dunaji a dnes hráte v E. S ktorou kapelou ste častejšie?
„Momentálne cestujem najviac s francúzskou tanečnou skupinou Kublaichan Investigation, v ktorej sa stretáva súčasný tanec s hudbou a divadlom. Z Rale tam pôsobí Takumi, Cynthia i Andrea.“
Ako ste sa dostali k tancu?
„Kublaichan založila Cynthia s jej priateľom a asi pred tromi rokmi ma oslovili. Baví ma odhaľovať hranice medzi jednotlivými formami umenia.“
Nestáva sa často, aby bolo v hudobnej skupine viac žien ako mužov. Ako sa cítite v ich prevahe?
„Je príjemné byť v obklopení pekných a inteligentných žien.“
Každý člen Rale obohatil Twilight o svoj materský jazyk. Ako sa dostala do textov poľština?
„Priniesla ju Andrea, ktorá žije vo Frýdku-Místku. Všetci tam vedia po poľsky. V skupine Tara Fuki spieva výhradne po poľsky a vyhovuje jej to.“
Keby Cynthii vyhovovala holandčina, hrali by ste to?
„Samozrejme.“
Rale je tiež o komunikácii a o otvorenosti. V tvorbe ani v živote nerešpektujete hranice. Sú pre vás výzvou k ich otváraniu?
„Hranice môžu byť priepustné alebo uzavreté. Mám radšej, keď sú hranice a ľudia otvorení.“
Začínali ste s Pavlom Fajtom v skupine Maňana. V rozhovore sa nám raz priznal, že dychové cvičenia pred skúškou ho niekedy privedú do meditatívnych stavov. Považujete tiež hranie za meditáciu?
„Hudba a meditácia majú obrovské styčné body, ale radšej ich oddeľujem. I keď sa naozaj dá povedať, že sústredené hranie je istou formou meditácie.“
Aj skladby na albume Twilight sú meditatívne, mystické. Citujete Kainara: „Človek má jedno srdce, jednu cestu tiež. Keď sa tej cesty bojíš , nedôjdeš.“ Skúsili by ste sa pozrieť na cestu Rale?
„Nedá sa to. Cesta sa objavuje v okamihoch. Každý žije svojím zámerom, ale vyrovnať sa musíme s tým, čo práve prichádza. To nás vedie. Nie je smer, ani pravidlá.“
Prvé cédečko ste nepomenovali, druhé sa volalo Až zahrmí a posledné Twilight-Súmrak. Ste naozaj spojení s prírodou?
„Áno, milujem ju. Keď som bol dieťa, chcel som byť lesníkom. Vyrástol som z toho, ale i teraz som veľmi rád v prírode. Ona je totiž vo všetkom.“
I ostatní členovia Rale uprednostňujú prírodný životný štýl?
„Sme rovnako orientovaní.“
Tento rok vás ocenila česká hudobná obec Grammy v kategórii etnická a alternatívna hudba. Aký máte vzťah k oceneniam?
„Nikdy som nerobil hudbu kvôli oceneniu, ani som to neočakával. Potešilo ma to, ale ceny neovplyvňujú moju tvorbu.“
To znamená, že vás neovplyvňuje ani kritika? Mimochodom, o vás sa vyjadruje ako o inventári brnianskej alternatívnej scény.
„Nezaoberám sa tým. Vlastne ani neviem, čo je to brnianska scéna, pretože v Brne často nie som.“
Ale ani v Prahe. Kde vlastne koncertujete?
„Teraz ideme s Kublaichanom na dlhšie do Afriky. Postupne začneme pripravovať s Rale nové skladby.“
Máte krajinu, kde sa cítite pri koncertoch veľmi príjemne, lepšie ako v Čechách?
„Vo Francúzsku a v Taliansku. Sme si podobní.“
Čím?
„Majú tiež vo všetkom bordel.“
JANA KADLECOVÁ, Brno