MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 27. septembra (SITA) - Európska únia (EÚ) hodlá upustiť od svojho plánu uvalenia sankcií na dovoz Spojených štátov. Tie mali byť odpoveďou Európy na vysoké clá na dovoz ocele do USA, ktoré Američania zaviedli ako obranu proti lacnejšej oceli z

ostatného sveta. Ako uviedli Hospodárske noviny, vyplýva to z dokumentov Európskej komisie (EK), ktoré sa dostali do rúk tlačovej agentúry Reuters. EÚ si pritom ako termín rozhodnutia, či Američanov "potrestať" sankciami na dovoz amerického tovaru v hodnote 300 mil. USD, stanovila na koniec septembra. EK však bude vyvíjať na USA nátlak s cieľom, aby proti nim zakročila Svetová obchodná organizácia (WTO). Musí však počkať až do marca nasledujúceho roka, keď padne rozhodnutie vo veci tejto sťažnosti. Američania tieto správy uvítali. "Radi počujeme, že Európania upustili od hrozby odplaty," reagoval obchodný splnomocnenec USA Robert Zoellick. "Ako sme vždy vraveli, naše opatrenia (zvýšené clá na dovoz ocele - pozn. red.) sú v súlade s pravidlami WTO." Píšu HN.
Koncom tohto mesiaca by mali byť dokončené dve správy týkajúce sa Benešových dekrétov. Jednu zostavuje na žiadosť Európskeho parlamentu (EP) nemecký odborník na medzinárodné právo Jochen Fronwein, druhú Európska komisia v spolupráci s expertmi českej vlády. Na debatu o dekrétoch si EP zvolil obzvlášť pikantný dátum - 18. až 22. november - pár dní pred predčasnými rakúskymi parlamentnými voľbami (24. novembra). V kuloároch sa podľa rakúskeho denníka Die Presse šepká, že v prípade zákona o amnestii z roku 1945/1946 odporučí Európsky parlament, aby Česko vyslalo politický signál Nemecku a Rakúsku, Frowein sa na klauzulu o amnestiu údajne pozerá kriticky. V zákone sa amnestujú všetky podľa vtedajších zákonov protiprávne skutky proti okupantom a kolaborantom v období medzi 30. septembrom 1938 a 28. októbrom 1945, a teda aj pri povojnovom odsune Nemcov. Motorom skúmania dekrétov sú nemeckí a rakúski pravicoví politici a už tradične poslanci kresťanskodemokratickej frakcie Európskeho parlamentu. Ostatné členské štáty tematika dekrétov veľmi nezaujíma. Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, ktorého krajina momentálne predsedá Európskej únii, vždy zdôrazňuje, že dekréty nie sú predmetom rokovania medzi ČR a úniou. Rovnakého názoru je aj zahraničnopolitický expert nemeckých sociálnych demokratov (SPD) Markus Meckel. Benešove dekréty nebudú podľa neho zohrávať úlohu v prístupových rokovaniach, problém by však mohol nastať vo chvíli, keď budú krajiny, ktorých sa problematika týka, členmi únie, teda aj Slovensko. Píšu HN.
Jednoznačnou prioritou je pre nás vstup do Európskej únie a okamžité zavedenie eura, tvrdí podpredseda Združenia za ekonomickú prosperitu Slovenska, docent na Ekonomickej univerzite v Bratislave Jozef Chajdiak. Píše Hospodársky denník. Keď sme sa ho spýtali na dôsledky plynúce z integrácie Slovenska, ďalej poznamenal, že ak tam vstúpime, v priebehu krátkeho obdobia budeme mať doma európske ceny a o niečo neskôr (toto oneskorenie sa bude podľa neho rátať na roky) prídu aj európske platy. Pritom ceny sa v niektorých oblastiach úrovni EÚ už približujú. "Som presvedčený, že pri vyrovnávaní týchto disproporcií nám Európska únia pomôže, sme malá krajina. Pretože jednotu slovenského národa najlepšie vyjadruje jednota národných politických strán, tak v takýchto podmienkach je dobré mať ústrednú byrokraciu v Bruseli a nie v Bratislave." Podľa J. Chajdiaka väčšie starosti môže mať únia s Poľskom, ktoré je veľké, ale nás ako problémových pre toto spoločenstvo nevidí. Píše HD.
O tom, že niekto môže víťazstvo utrpieť, sa presvedčil nemecký sociálny demokrat Gerhard Schröder. O tom, že sa aj jasné víťazstvo môže premeniť na utrpenie, sa v týchto dňoch presviedča švédsky sociálny demokrat Göran Persson. Pred dvoma týždňami síce jasne vyhral, ale nemá s kým vládnuť. Z diaľky jeho víťazstvo pripomína trpké triumfy Vladimíra Mečiara na Slovensku. Píše Sme. Prirovnávať presvedčeného európskeho politika k Mečiarovi by bolo nefér. Zaujímavé však je, že pri zostavovaní vlády naráža na problém Európy a integrácie. Jeho doterajší spojenci počas uplynulých štyroch rokov tolerovali v parlamente menšinovú sociálnodemokratickú vládu. Ide o stranu Zelených, ktorá sa len s veľkými problémami dostala cez štvorpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu, a bývalých komunistov skrývajúcich sa pod názvom Ľavicová strana. V kabinete nesedeli, lebo sa rozchádzali v názoroch na Európsku úniu rovnako ako na pristúpenie k spoločnej európskej mene. A práve Zelení sa zaťali. Tiché tolerovanie vlády sa im máli a požadujú tentoraz od Perssona účasť vo vláde. Bez strany ochrancov životného prostredia nebudú mať sociálni demokrati dostatočnú podporu v parlamente. Uvádza Sme.

hd

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?