Čas ukázal, ako hlboko sa mýlili propagátori hesla „programovanie – druhá gramotnosť“. Človek sa nemusel prispôsobovať počítačom, naopak, ony sa prispôsobili jemu. Práca s počítačom sa postupom času tak zjednodušila, že ju bez problémov zvládne doslova i malé dieťa, stačí ho k nemu na chvíľu pustiť. Programovanie, tvorba softvéru, ostáva prácou len pre úzky okruh odborníkov. Vznikajú tak pochybnosti nad významom všeobecného zaradenia informatiky do učebných osnov základných a stredných škôl. Algoritmické myslenie, ako schopnosť nájsť postup na riešenie problému a vedieť ho presne a podľa možnosti stručne vyjadriť, by iste malo byť súčasťou vzdelania. Otázkou je, či by však nebolo účelnejšie tieto rozmery výučby zaradiť medzi matematiku, fyziku, chémiu a podobne, než zavádzať špeciálny predmet.
Počítače do školy však rozhodne patria. Pri rozumnom používaní môžu skvalitniť a zlacniť vyučovanie. Multimediálne digitálne učebnice plné animácií, simulácií, vizualizácií atď. určite obohatia výklad, za predpokladu, že ich virtuálny svet nevytlačí z obzoru žiakov svet reálny. Predsa len je iné robiť chemický pokus s „nebezpečným“ laboratóriom a iné robiť ho len klikaním myšou.
Veľkým uľahčením môže byť pomoc počítačov pri hodnotení vedomostí žiakov, čo je často najvyčerpávajúcejšia časť práce pedagóga. Aj tu sú však úskalia. Počítačom sa zatiaľ najjednoduchšie vyhodnocujú testy. Tie umožňujú aj porovnanie vedomostí na triednej, celoštátnej či medzinárodnej úrovni. Proti prílišnému zdôrazňovaniu testov sa však dvíha vo svete vlna odporu. Kult testov vedie k tomu, že zo vzdelávania sa vytráca jeho pôvodný zmysel a redukuje sa na obyčajnú prípravu na testy.
Na medializovanom projekte internetizácie škôl sa síce dá dobre politicky či ekonomicky profitovať, ale na kritickejší rozbor jeho edukačného prínosu a rizík si musíme ešte len počkať, čo vidno i na technickej stránke prípravy projektu. Napríklad pri nákupe počítačov boli z výberu prakticky dopredu vylúčené počítače platformy Apple (paradoxne, je to najväčší dodávateľ počítačov do škôl v USA). Nie je pritom jasné, či dôvodom bolo profesijné naviazanie vyhlasovateľov na platformu Microsoft Windows, pretrvávajúca „programátorská“ paradigma, nepochopenie filozofie sieťových počítačov či len obyčajná neodbornosť.
DAMAS GRUSKA
Autor je informatik a pedagóg
