Do roku 2004 pripojiť na internet všetky základné a stredné školy na Slovensku – už aj táto myšlienka sa zdá na naše pomery odvážna. Keď ešte povieme, že Infovek okrem budovania hardvéru na školách, školí učiteľov a podieľa sa aj na tvorbe učebných materiálov, začína to vyzerať trochu ako sci-fi. Celé to odštartovalo pár ľudí – Peter Sýkora, Tibor Papp, Katarína Mandíková a Martin Hauptvogel – ktorí sú presvedčení, že všetky naše deti by mali mať bežný prístup k počítaču a internetu. Od roku 1999, keď sa projekt rozbehol, sa doňho zapojilo 230 a pre tento rok vybrala komisia ďalších 220 škôl. Na Slovensku je ich však približne 3500. Tu sa vynárajú hneď dve otázky: Kde na to vziať peniaze a Sú všetci týmto projektom nadšení?
Nadšení nie sú všetci
„Samozrejme, nie všetkých 48 000 učiteľov je nadšených touto myšlienkou,“ hovorí koordinátorka projektu Jana Trnková. „Preto vyberáme tie školy, ktoré prejavili najväčší záujem a ktoré sú najšikovnejšie.“ „Keby sme aj mali dve miliardy a investovali by sme ich do počítačového vybavenia škôl, nie všetky by začali túto techniku využívať. Všetko chce svoj čas,“ dopĺňa ju Beáta Brestenská z Katedry didaktiky prírodných vied UK.
A dve miliardy dnes skutočne ešte nemajú. Projekt odštartoval v roku 1999 sumou 20 miliónov korún z mimorozpočtových zdrojov, ďalší rok bol podporený 80 miliónmi, v roku 2001 sa do rozrastajúcej siete investuje 210 miliónov a na ďalší rok je navrhnutých 300 miliónov. „Tento rok sme žiadali 600 miliónov a pôvodne sme mali dostať iba 35. To by znamenalo zánik projektu – nedali by sa z toho pokryť ani polatky za internet tých škôl, ktoré sú dodnes do Infoveku zapojené,“ hovorí Beáta Brestenská. „A keby sme mali tú sumu, ktorú sme žiadali, mohli by sme zapojiť všetky školy, ktoré prišli s dobrými projektmi,“ dopĺňa ju ďalší z koordinátorov Mário Varga.
Učitelia sa učia
Akú cestu teda musí absolvovať škola na ceste za modernou informačnou technikou? Najprv musí vypracovať projekt, v ktorom vysvetlí, ako chce zariadenie využívať. Tu sú zrejme vo výhode tí, ktorí sa už s počítačmi, internetom a multimédiami stretli a majú lepšiu predstavu o tom, ako s nimi pracovať. „Keď posudzujeme projekty, zvlášť hodnotíme tzv. panenské školy – to sú tie, ktoré zatiaľ nemali žiadne takéto vybavenie. A sme ochotní každému poradiť pri vypracúvaní projektu,“ hovorí Jana Trnková. Infovek sa totiž okrem úvodnej investície – päť multimediálnych počítačov, jednej učiteľskej stanice a pripojenia na internet – stará aj o učiteľov. V Letnej škole Infoveku za prvý rok vyškolili 120 učiteľov a tento rok by ich malo byť 700. Pripravili pre nich aj materiály, ako sa dajú využívať pri vyučovaní rôzne médiá – zatiaľ je to príručka na vyučovanie biológie, geografie a chémie, ďalšími by mali byť dejepis, fyzika a angličtina. „Na školení sa učitelia učia aj pracovať na projektoch – v tíme a s využitím CD-romov s multimédiami a internetom. Tieto projekty si potom na cédečkách odnesú domov a môžu ich využiť v škole,“ vysvetľuje Mário Varga. Ak chcete niekoho vzdelávať, nestačí mu dať len základ. Raz za čas ho treba trošku potiahnuť vyššie,“ hovorí Brestenská. „Preto robíme pre učiteľov aj nadstavbové kurzy. Na úvod vždy prezentujú, čo už so svojimi žiakmi dokázali – a môžem vám povedať, že sú to neuveriteľne skvelé veci.“
Sme v dobe kamennej?
V dobe informačnej by totiž učenie a učebnice mohli vyzerať skutočne ináč. „Som v komisii, ktorá schvaľuje nové učebnice chémie,“ hovorí Beáta Brestenská. „A to, čo sa ide teraz tlačiť, je doba kamenná. Vôbec sa nezohľadňujú nové možnosti. V zahraničí už učebnice vyzerajú úplne inak: na jednej strane obalu je cédečko a na druhej malá knižka a v nej odkazy – k tejto téme si pozrite animáciu, na tejto stránke na internete si nájdete najnovšie informácie o tomto probléme… My potrebujeme zmeniť nielen prístup učiteľov k technike, ale aj k vyučovaniu. Teraz sa nám konečne podarilo presadiť, aby všetky fakulty, ktoré pripravujú budúcich učiteľov dostali štandardné multimediálne vybavenie, a tak by sa mala zmeniť aj ich príprava.“
Babičky na internete
Nová technika by sa na školách nemala využívať len na vyučovanie. „Počítače sú využité od rána do štvrtej-piatej hodiny popoludní. Ale to je málo,“ vysvetľuje Brestenská. Večer, v noci a cez soboty a nedele by ich mohli využívať miestni obyvatelia, ale aj turisti. A školy by im mohli poskytnúť kvalifikovaných ľudí, ktorí by im pomohli zoznámiť sa s technikou.“ Tak by si školy zarobili – trebárs na prevádzku internetu a počítače a internet by sa stali bežnými pomocníkmi aj pre ľudí z menších miest a dedín. „Do projektu sa zapojili už aj školy z takých malých dedín, že tam nemajú ani stánok PNS. Babičky si tam chodia na internete čítať noviny, ku ktorým by sa inak nedostali,“ pripája sa Jana Trnková.
MONIKA GÁLIKOVÁ
