colných dohôd a kvót.
Slovenská agrokomora zatiaľ nemá žiadne informácie o tom, že by sa mlieko slovenskej produkcie dostávalo do zahraničia akoukoľvek nelegálnou cestou. Predseda agrárnej samosprávy Ivan Oravec nepovažuje za pravdepodobné, že by slovenskí prvovýrobcovia predávali mlieko za šesť-sedem korún, ako to uvádzali medializované správy. „Prečo by predávali mlieko za tú cenu, keď na Slovensku im štát garantuje minimálnu cenu deväť korún za liter,“ upozornil Oravec.
Mlieko a mliečne výrobky, najmä jogurty a syry, sú popri hovädzom mäse a pšenici dôležitým tovarom v slovenskom poľnohospodárskom exporte. Slovensko mliečne výrobky aj dováža, ale tieto produkty nie sú na významných miestach v rebríčku dovážaných tovarov. Slovenský potravinársky dovoz pozostáva najmä z ošípaných, hydiny a hydinového mäsa, zemiakov, citrusových plodov, sójového šrotu a tabakových výrobkov. Okrem už spomínanej pšenice, hovädzieho a mliečnych výrobkov vyvážame hlavne repku, slnečnicový olej, cukry a melasu.
Pasívne saldo s Českou republikou dosiahlo v septembri tohto roku 4,8 miliardy korún. V obchode sa mlieko medzi komoditami neuvádza, mliečne výrobky však znamenajú významnú položku. Vyváža sa najmä jogurt, syr a tvaroh, kým v dovoze dominuje jednoznačne jogurt.
Slovenskí farmári v súčasnosti kritizujú plánované zavedenie kvót na vývoz mlieka po vstupe Slovenska do Európskej únie. Kvóty sa totiž určia podľa produkcie v rokoch 1997 až 1999, ktorá bola v porovnaní s aktuálnou výrobou približne o pätinu nižšia. Komisár Franz Fischler predvčerom v Bruseli upozornil, že súčasné kapacity nebudú základom kvót.
Sekčný šéf rezortu pôdohospodárstva Ľubomír Miček: „Odporúčame únii, aby brala do úvahy tradičnú výrobu, produkcia z rokov 1995 až 1999 sa za tradičnú považovať nedá.“ Tradičná výroba je pritom jeden zo základných princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.
K septembru tohto roku bolo pasívne saldo zahraničného obchodu s agrárnymi produktmi 10,3 miliardy korún, v porovnaní s vlaňajškom je to o dva a pol miliardy menej. Najväčšia zmena nastala pri pšenici, kde po vlaňajšom schodku jednej miliardy sa v tomto roku ukázal prebytok 224 miliónov korún. Pri bravčovom mäse sa však deficit prehĺbil práve o 224 miliónov. Zaujímavým produktom zhoršujúcim platobnú bilanciu o 320 miliónov korún je zmrzlina. (lsz, reuters)