vydavateľstiev z inzercie a reklám o sedem percent na 21,7 miliardy eur. V prvom polroku tohto roka dosiahol pokles už 14,4 percenta.
Konkrétne: Najväčší nemecký celoštátny denník „Süddeutsche Zeitung“ z Mníchova, zaznamenal tento rok už od januára do mája v porovnaní s minulým rokom pokles inzercie o 22 percent, berlínsky denník „Die Welt“ 19 percent a vplyvný „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ dokonca o 38 percent. O polovicu menej než vlani bolo len inzerátov ponúkajúcich prácu a zamestnanie.
Neprekvapuje teda, že v nemeckých vydavateľstvách sa začalo drasticky šetriť. Riaditeľ vydavateľstva „Süddeutsche Zeitung“ Dirk Refäuter nedávno oznámil, že „Süddeutsche Zeitung“ má teraz mesačne stratu 3,5 miliónov eur. Nezostáva teda, než znížiť počet zamestnancov. Znamená to, že v Mníchove stratí zamestnanie asi 500 z 5000 pracovníkov vydavateľstiev, z toho asi 50 redaktorov. Ale nezostane len pri znižovaní stavu zamestnancov. „Süddeutsche Zeitung“ prestal vydávať prílohu denníka pre mladých „Jetzt,“ ktorá stála ročne asi 1,5 milióna eur. „Jetzt“ založené v roku 1993 malo pripútať k denníku predovšetkým mladých čitateľov. Tých má mníchovský denník asi 225-tisíc, ale či je to zásluhou magazínu pre mladých, sa nikto neodvažuje tvrdiť. Zatiaľ nedotknutá zostala v januári založená redakcia pre najväčšiu nemeckú spolkovú krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorá pripravuje pre denník dve strany - zásluhou zlepšeného spravodajstva tam však pribudlo len 7000 abonentov.
Ale šetriť musia všetky nemecké veľké denníky. V lete zrušil denník „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ svoju dennú stránku informácií o dianí v Berlíne, ktorú pri jej vzniku označoval za vynikajúcu vymoženosť. Zarmútení boli čitatelia predovšetkým potom, čo „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ prestal vydávať obľúbenú sobotnú politicko-kultúrnu prílohu na kriedovom papieri „Bilder und Zeiten.“ Najväčšie vydavateľstvo periodík v Európe, Axel-Springer-Verlag v Hamburgu, prekvapil, keď oznámil zlúčenie redakcií svojho politického denníka „Die Welt,“ s berlínskym veľkým denníkom „Berliner Morgenpost.“ Zlúčenie bolo výrazom ďalšieho šetrenia, keď už vlani prepustilo vydavateľstvo 10 percent zamestnancov. Veľké vydavateľstvo „Grüner und Jahr“ zase rýchlo predalo „Berliner Zeitung“ a „Berliner Kurier“ koncernu Holtzbrinck, ktorý hneď znížil počet zamestnancov zhruba o 500. A konečne i najmenší z celoštátnych denníkov „Frankfurter Rundschau“ chce znížiť náklady o 20 percent - prvým krokom k tomu bolo zastavenie denných stránok spravodajstva z Berlína.
A to, že sa kríza dotýka nielen veľkých koncernov a vydavateľstiev, svedčí i práve vydané oznámenie vydavateľa regionálneho denníka „Nordsee Zeitung“ v Bremergavene. Zo 450 zamestnancov ich bude v najbližšom čase sto prepustených - najviac, päťdesiat, v tlačiarni. Prezident Nemeckého zväzu vydavateľov novín Helmut Heinen v rozhovore s denníkom „Tagespost“ naznačil, že jedným z východísk z krízy tlačených médií zrejme bude prestavba vydavateľstiev na médiové koncerny. To má v pláne napríklad švajčiarske vydavateľstvo „Ringier“ a Axel-Springer-Verlag, ktorí rokujú o zlúčení, čím by vznikol obrovský koncern s 20-tisíc zamestnancami a ročným obratom 3,5 miliardy eur.
RUDOLF STRÖBINGER
