Nedajte sa zmýliť, toto nie je fotografia zo zahraničnej školy. Takto pracujú prváčikovia v ZŠ na Sokolíkovej ulici v bratislavskej Dúbravke na hodine informatiky.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Slovensko vo všetkých oblastiach rozvoja informačnej spoločnosti zaostáva za vyspelými krajinami. Podľa najnovších prieskumov agentúry Focus len päť percent populácie staršej ako osemnásť rokov využíva internet pravidelne, a to najčastejšie v práci, v škole alebo doma. Necelých desať percent populácie ho používa občas a o internete vôbec nepočulo až 11,4 percenta obyvateľov Slovenska.
„Musím však povedať, že toto číslo podstatne kleslo,“ konštatuje Miroslav Kúska z Focusu. „V júni roku 1997 totiž o internete nepočulo až tridsať percent populácie.“
Najväčšiu skupinu, takmer dve tretiny respondentov, tvoria ľudia, ktorí síce o internete počuli alebo čítali, ale nemajú k nemu prístup.
Úplne odlišná situácia je napríklad v USA, kde internet používa až 58 percent populácie. Tu sa učia pracovať s internetom aj prváčence na základnej škole, ktoré síce nevedia písať písané písmená, ale ťukať do klávesnice áno.
Zmenu začneme pri vysokých školách
Pri náprave nášho zaostávania za vyspelým svetom má hrať dôležitú úlohu premena slovenského vysokého školstva – informačné technológie sa majú stať prioritou. Absolvent ich totiž musí vedieť v praxi hneď používať.
„Už teraz musíme začať s prípravou mladej generácie, aby mala čo najlepšie šance obstáť na trhu práce informačnej spoločnosti 21. storočia,“ hovorí minister školstva Milan Ftáčnik. „Nemôžeme si dovoliť čakať, kým sa vyriešia problémy nášho školstva, a potom začať s masívnou prípravou mládeže na informačné technológie. Informačná revolúcia v našom vzdelávacom systéme sa musí začať už teraz.“
Aj na nedávnom fóre pedagogiky odznelo: „O dvadsať, dvadsaťpäť rokov televízia, internet a interaktívne videospojenie umožnia úplne iné vzdelávanie, ako je teraz. Budú existovať vzdelávacie inštitúcie, ktoré budú ponúkať milióny vzdelávacích programov. Hocikto, v hociktorej krajine sa z domu prihlási na kurz, elektronickou cestou si ho zaplatí, elektronickou cestou mu pošlú materiál. Potom ho len vyskúšajú a dostane diplom. A takto ich môže získať aj päťdesiat.“
Počítače používajú aj nižšie stupne škôl
Ministerstvo školstva si uvedomuje dôležitosť informačných technológií, preto sa rozhodlo do roku 2004 zapojiť do internetovej siete aj všetky základné a stredné školy, ktorých je okolo tritisícpäťsto. V rámci projektu Infovek by ich do leta tohto roku malo byť zapojených niečo vyše štyristo.
Učitelia hovoria, že deti s internetom pracujú rady, a to i v nižších ročníkoch. V troch základných školách na Slovensku pokusne zaviedli v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom hodinu informatiky týždenne aj v prvej triede. Prváčence, teraz na konci ročníka, už dokážu veľa – posielať sms-ky, mailovať, kresliť obrázky, napísať blahoželanie pre mamu i pozvánku pre kamaráta.
Ich učiteľka Eva Hlavatá hovorí: „Niektorí sa ma pýtajú, čo takí malí žiaci môžu okrem hier s počítačmi robiť, či nie sú preťažení. Ja sama som prekvapená, čo dokážu.“
Ani M.Ftáčnik sa nebráni tomu, aby sa počítače pri vyučovaní využívali čo najskôr. „Deti majú prirodzený vzťah k technike a často ju bez dlhých inštrukcií zvládajú lepšie ako dospelí.“
Počítače u predškolákov?
Hranica, keď deti začínajú pracovať s počítačmi, sa posúva stále nižšie. Z jednej nemeckej štúdie vyplýva, že takmer 61 percent rodičov päť-šesťročných predškolákov považujú počítač za jednu z najoriginálnejších „hračiek“.
Počítače okrem toho, že dokážu neuveriteľne rýchlo a ľahko poskytnúť akékoľvek informácie, nás môžu zabávať, poučovať, vzdelávať. Využívajú sa pri práci s postihnutými deťmi a v susedných Čechách dokonca aj na rehabilitáciu.
SOŇA REBROVÁ
