„Ľudia sa dovolávajú svojich práv aj v poľovníckom revíre, o poľovníctve však nevedia nič. Mnohé žiadosti končia na súdoch, ľudia sa hádajú o malé kúsočky zeme,“ hovorí riaditeľ lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva Milan Beláček.
Dnes máme 1750 revírov, mnohé nemajú rozlohu ani 1000 hektárov. Pri chove hlavne veľkých druhov zveri je to primálo. Dobrý poľovný revír musí mať približne 2000 hektárov.
V analýze, ktorú vypracoval poľovný zväz, sa hovorí, že hodnota, ktorú poľovníci vložia do revíru v podobe práce a ochrany zveri, sa odhaduje na pol miliardy ročne. „O zver sa treba pravidelne starať, počítať stavy, vyraďovať choré a staré jedince, kontrolovať celý revír, čo znamená nabehať pravidelne desiatky kilometrov,“ hovorí prezident Slovenského poľovníckeho zväzu Marián Lipka. Lovenie je až na poslednom mieste.
Už niekoľko rokov sa snaží poľovnícky zväz o úpravu zákona o poľovníctve tak, aby vlastníci revírov buď prenajímali pozemok poľovníkom, alebo boli sami povinní postarať sa o revír. Doteraz neúspešne.
„Za roky handrkovania o pôdu nám klesli stavy divej zveri, niekde sa zas neúmerne premnožil medveď či vlk. Kamzík a tetrov sú na hranici vyhubenia. Kedysi sme sa mohli v Európe pýšiť stovkami jeleňov ocenených podľa parožia ako zlatý. Považovali nás za poľovný raj. Dnes sme radi, ak zastrelíme jedného zlatého jeleňa ročne. Vari budúci rok sa dostane zákon konečne do parlamentu,“ dodal Beláček. (maj)
