* Anna Malíková, predsedníčka SNS, sa vyjadrila, že SNS vraj poslúchne svojich voličov, a ak hlasovaním prejavia záujem o vstup do NATO, potom so vstupom bude súhlasiť aj SNS. Ešte donedávna sa SNS oháňala tvrdým postupom proti vstupu Slovenska do NATO, bola zásadne proti. A teraz? Na jednej strane údajne bojuje o osud slovenského národa, ale jedným dychom vykrikuje zákaz vstupu do NATO, čo je v absolútnom rozpore s tým, čo by slovenský národ potreboval. Teraz, keď SNS vidí, že pre Slovensko je vstup do NATO a EÚ jediným správnym a dobrým východiskom, SNS sa akosi prispôsobila ľudu a údajne ľudu – ak si to bude želať, cestu do NATO „požehná“. SNS si občas protirečí.

SAŠA BORIK, Nové Zámky

* Až voľby 1998 pohli viac ľudí k sebaobrannému uvažovaniu. Konečne bolo treba pristúpiť k zisťovaniu škôd. A tie dokonca rástli aj po porážke najkriminálnejšej fázy mečiarizmu. Škoda len, že tzv. čierne knihy o výslovných rabovačkách predchádzajúcej hierarchie veľkoboháčov nedostali sa tam, kde v každej civilizovanej, preto i právnej krajine patria. Postoje, ba výčitky v tomto smere, súčasného nášho prezidenta sú vo vzťahu k vlastnému štátu pred svetom výslovne degradujúce. Veď beztrestnosť nezodpovednosti, konkrétne veľkorozkrádanie v mene štátu, je na účet celej spoločnosti.

MILAN MACEK, Prakovce

* Naši politici si len málo uvedomujú, ako veľmi ľudia potrebujú nádej. Tú nádej, ktorá sa dnes stráca v nekonečných roztržkách demokratických a proreformných politických strán. Nádej, že naše bytie naozaj má svoj vyšší zmysel, že život má svoju vyššiu hodnotu. Nádej, že všetci sme na tento svet prišli s istou úlohou, o naplnenie ktorej sa máme usilovať. Nádej, že napriek všetkému existuje niečo ako spravodlivosť, čestnosť, úcta k inému, že to ani pre dnešného človeka nie sú prázdne pojmy, ktoré iba bránia v zápase o moc, o postavenie, o majetok. Samozrejme, že človek k aktívnemu životu potrebuje aj materiálnu motiváciu, ale tá by v ňom nemala prehlušiť to, čo ho robí človekom. Demokracia je veľmi náročná na aktivitu a angažovanosť samotných občanov, inak ľahko skĺzne k nedobrému spoločenskému systému. Apatia a rezignácia, ktoré ovládli Slovensko, sú predzvesťou toho, že i nám sa to čoskoro môže stať. Nie je žiadnou hanbou priznať si, že všetko sa nedarí tak, ako sme si predstavovali. Ale je veľmi dôležité svojím konaním presviedčať, že zložitá transformácia ekonomiky i celej spoločnosti je napriek vážnym problémom jedinou pozitívnou perspektívou pre občanov tejto krajiny. Veľká výzva kresťanstva – zdokonaľovať to, čo už je stvorené, teda seba i okolitý svet, bola po stáročia oporným stĺpom našej civilizácie. Myslím, že netreba hľadať iný zmysel života, že práve toto je tou oporou, ktorú v dnešných neľahkých časoch tak veľmi potrebujeme. A že tá hľadaná nádej na lepšiu budúcnosť sa skrýva práve za touto výzvou.

PAVOL STANO, Smokovec