Som presvedčená, že pán Kinčeš ako riaditeľ SPP má jeden z najväčších príjmov na Slovensku. Ako všetci riaditelia štátnych firiem a bánk majú platy už skoro ako riaditelia a manažéri súkromných firiem v prosperujúcich štátoch. Vyše päťmiliónový národ predsa má na to, aby ich zaplatil. Nezanedbateľný je však rozdiel vo výške životnej úrovne v týchto štátoch a u nás, čo úzko súvisí so schopnosťami práve týchto pracovníkov.

Som presvedčená, že plat pána Kinčeša v SPP je len časťou jeho ďalších príjmov z členstva v rôznych radách a vo funkciách, ktoré si navzájom vrcholový podnikateľský manažment nášho štátu dohadzuje.

Len čo sa ozvú kritické hlasy v tomto smere, hneď sú zamietnuté argumentom o závisti a podobne. Neviem, či celý prípad kúpy podkrovného bytíka s rozlohou cca 165 m2 za 1650 Sk manželmi Kinčešovcami vo mne vyvoláva závisť, ale zlosť a pocit poníženia určite. Poníženie preto, lebo infantilné zdôvodnenie kúpy, ako nám ho ponúkol pán Kinčeš, nás degraduje na blbcov, o ktorých si myslí, že jeho tvrdeniu uveríme, alebo on sám nemá nato, aby zhodnotil, čomu možno uveriť. A spytujem sa: keď pán Kinčeš kúpil len krov a pozemok pod ním, kto kúpil a kto bude bývať medzi týmito atribútmi?

Skutok je menej morálny alebo ospravedlniteľnejší, keď byt prepíše na syna? Je vôbec možné, že štátny podnik opravuje súkromný majetok s tým, že potom sa zaplatí?

Kto mu uverí, že uvedené korekcie by nastali, keby sa celá táto špina nedostala na verejnosť?

Je tragédiou, že v našej ubiedenej republike, kde prevažná väčšina obyvateľov ťažko znáša dôsledky transformácie hospodárstva a rozkradnutia spoločného majetku, sú vo vysokých funkciách osoby, ktoré nikdy nemajú dosť. Dúfam, že zápis v katastri nehnuteľností o tom, že manželia Kinčešovci sú majiteľmi uvedeného bytu predtým, než bol zaplatený SPP, je kvalifikovateľný ako trestný čin a nenájdu sa zrazu dôkazy o tom, že byt bol už zaplatený.

OĽGA RODZINÁKOVÁ, Košice