S veľkým uspokojením som si vypočul správu o tom, že v parlamente prešiel zákon, ktorým sa zrušila daň z dedičstva a darovania pre najbližších príbuzných. Môj pocit uspokojenia bol o to väčší, že sa tento zákon podarilo presadiť napriek názorom pani Schmögnerovej a ďalších jej kolegov z SDĽ. Tvrdiť, že štát má právo (či priam povinnosť – v mene akejsi sociálnej spravodlivosti) siahať na majetok, ktorý napr. deti zdedia po svojich rodičoch, je podľa mňa zvrátené. Štát privlastňujúci si časť majetku, ktorý rodičia nadobudli celoživotnou prácou, často s myšlienkou na svoje deti, pripomína hyenu striehnucu na príležitosť uchmatnúť si v slabej chvíľke sústo z cudzieho stola. Neverím, že by občania udelili štátu takéto právo, keby sa ich na to niekedy nejaký jeho predstaviteľ opýtal.

Štátu občania delegovali niektoré právomoci, aby zabezpečil fungovanie spoločnosti spôsobom, ktorý by neboli schopní realizovať jednotlivci. Úlohou štátu je tak medzi iným to, aby ochraňoval súkromný majetok, dozeral na dodržiavanie zákonov a trestal podvodníkov a zlodejov. Financovanie týchto funkcií prebieha prostredníctvom daní občanov. Ak občania svoj majetok nadobudli poctivou prácou a riadne platili zo svojich príjmov dane, potom štát nemá morálne právo čokoľvek si z ich majetku privlastňovať. Ani ak sa tento majetok jeho majiteľ rozhodne darovať najbližším (prinajmenšom) príbuzným, či ak ho tí od neho zdedia. (V opačnom prípade už štátu nič nestojí v ceste, aby začal zdaňovať aj darčeky pod vianočným stromčekom.) A už vôbec nemôže byť podstatné, či v dare (dedičstve) ide „len“ o tisíce, alebo „až“ o milióny.

Ak existuje podozrenie, že niekto svoj majetok nadobudol neoprávnene, protiprávnym spôsobom, povinnosťou štátu je zabezpečiť nápravu tohto stavu a potrestanie vinníka. Ak si štát splní túto svoju funkciu (kvôli zabezpečeniu ktorej práve poctiví občania odviedli dane zo svojich príjmov), potom podvodník nemá z nakradnutého majetku čo darovať ani niet po ňom čo zdediť. Ale plošne zdaniť všetky darovania a dedičstvá a tvrdiť, že je to kvôli postihnutiu tých, čo majetok nadobudli nepoctivo, a ešte sa oháňať údajnou sociálnou spravodlivosťou takéhoto kroku, je podľa môjho názoru pomýlené a navyše nie je plnením tých funkcií štátu, ktorými ho poverili občania. V skutočnosti takáto argumentácia degraduje to, čo je výsledkom takých ušľachtilých pohnútok a hodnôt, ako je pracovitosť, zodpovednosť, sebadisciplína a láska k blížnym, pod úroveň výhry v kasíne.

MIKULÁŠ GINTNER, Martin