MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 26. septembra (SITA) - Denník Sme sa zaoberá ruskou enklávou Kaliningrad, ktorá leží medzi Litvou, Bieloruskom a Poľskom a už dlho je predmetom sporu medzi rozširujúcou sa Európskou úniou a Ruskom. Obyvatelia Kalinigradu sú ruskými občanmi a pr

i ceste do Ruska, kam sa môžu dostať len cez Litvu, by po jej vstupe do EÚ potrebovali tranzitné víza. Podľa Moskvy to však neprichádza do úvahy. Európska komisia najnovšie navrhla Moskve kompromis: nebude viac trvať na riadnych vízach. Namiesto ťažko dosiahnuteľných tranzitných víz chce zaviesť osobitnú priepustku, takzvaný kaliningradský pas. Navrhla aj zavedenie špeciálnych rýchlych vlakov, ktoré by v Litve vôbec nezastavovali. Vzhľadom na technickú náročnosť je to však v blízkom čase nerealizovateľné. Členské štáty EÚ majú o návrhoch rozhodnúť koncom októbra. Ďalším ústupkom Moskve je návrh komisie, aby Litva až do roku 2004 akceptovala ruské cestovné dokumenty a netrvala u cestovateľov do Kaliningradu na medzinárodne uznávaných cestovných pasoch. Kaliningradčania dnes môžu do Poľska aj Litvy cestovať bez víz. Problém sa však objaví po prípadnom vstupe týchto krajín do únie. Varšava aj Vilnius totiž potom Rusom, Bielorusom a Ukrajincom zavedú víza.
Pravda sa zhovárala s hlavným vyjednávačom SR s EÚ Jánom Figeľom o voľbách v Nemecku. Ako povedal, predvolebná situácia v Nemecku znamenala istý otáznik pre negociačný proces, a tým pre rozširovanie Európskej únie, pretože téma poľnohospodárstva a osobitne priamych platieb je v Nemecku, ale aj v iných krajinách veľmi citlivá. Volebný výsledok a signály, ktoré prichádzajú, však znamenajú nielen kontinuitu v podpore vstupu súčasných kandidátskych krajín za rovnocenných podmienok, ale aj istú dynamiku, ktorú je potrebné v záverečných mesiacoch vniesť do rokovaní, pretože čas sa skracuje a nároky na dohody skôr stúpajú. Skoré zostavenie nemeckej vlády a parlamentných orgánov dáva podľa Figeľa predpoklad pre takýto posun pred bruselským summitom únie, na ktorom sa očakáva dohoda o zostávajúcich otvorených otázkach na strane pätnástky.
Ako pripomína Národná obroda, Európsky parlament v stredu oslávil svoje 50. narodeniny. Práve pred 50 rokmi sa prvýkrát zišlo Parlamentné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), ktoré bolo jeho predchodcom. Parlamentné zhromaždenie, ktoré od roku 1962 nesie názov Európsky parlament, malo v svojich začiatkoch 78 poslancov zo šiestich zakladajúcich štátov. Dnes má 626 poslancov z 15 členských krajín EÚ. So vstupom 10 nových členov v roku 2004 bude poslancov vyše 700 vrátane 13 slovenských.
Ako informujú Hospodárske noviny, Európska únia dokončuje spoločné stanovisko k imunite amerických občanov pred Medzinárodným trestným súdom (ICC), ktoré majú prijať ministri zahraničia na zasadnutí v pondelok 30. septembra. Šéf dánskej diplomacie Per Stig Moeller v stredu v Štrasburgu poslancov Európskeho parlamentu informoval, že z doterajších diskusií členských štátov vyplynuli tri princípy, na ktorých musí byť založené stanovisko pätnástky k požiadavke USA voči členským a kandidátskym krajinám podpísať dvojstranné dohody o imunite. V prvom rade treba podľa EÚ zabezpečiť, aby prípadná imunita Američanov neviedla k úplnej beztrestnosti, teda aby obvinené osoby boli postavené aspoň pred národný súd. Pre EÚ je tiež neprijateľné, aby dvojstranné dohody boli recipročné - obyvatelia ostatných krajín obvinení z genocídy či vojnových zločinov musia byť Američanmi vydávaní pred medzinárodný súd.

kh

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?