moc.

Albánsko: Kráľ Leka I.

Jediný potomok posledného albánskeho kráľa Zoga I. žije v Južnej Afrike. Narodil sa v apríli 1939. Jeho rodina počas vojny ušla do Grécka, neskôr Francúzska a Británie. Exilové Albánske národné zhromaždenie ho v roku 1961 vyhlásilo za kráľa. Do Tirany sa Leka I. vrátil v roku 1997 a viedol tu neúspešnú kampaň za referendum o obnovení monarchie. Albánci ho obvinili z nelegálneho držania zbrane. Po zmene vlády chce pokus o referendum zopakovať.

Rumunsko: Kráľ Michal

Niekoľko hodín pred vyhlásením tzv. ľudovej republiky v decembri 1947 ho donútili abdikovať, v tom čase mal 26 rokov. O rok neskôr odišiel do londýnskeho exilu. Zbavili ho rumunského občianstva a v 90. rokoch ho pri návštevách opakovane deportovali. Občianstvo mu priznali až v roku 1996. O rok neskôr zastupoval Rumunsko pri jeho snahách o vstup do NATO v prvej vlne rozširovania. Dnes žije vo Švajčiarsku. Rešpektuje republiku, senát mu schválil plat vo výške polovice príjmu prezidenta, rezidenciu a ochranku.

Juhoslávia: Princ Alexander Karadjordjevič

Narodil sa v roku 1945 v exile v Londýne, Titov režim mu zakázal návrat. Odmietol prevziať kráľovský titul svojho otca. V 70. rokoch žil v USA, po páde Berlínskeho múru sa vrátil do Londýna, kde podniká. Po prvý raz v živote bol v Juhoslávii pred desiatimi rokmi. V októbri 2000 princa na belehradskom letisku vítali stúpenci monarchie. Alexander však nemá mocenské ambície. Podporuje prezidenta Koštunicu a chce pomôcť rozvoju demokracie.

Čierna Hora: Nikolas Petrovič

Narodil sa v júli 1944 vo Francúzsku, odkiaľ pochádza jeho matka. Je následníkom dynastie, ktorá vládla v Čiernej Hore tristo rokov, do konca prvej svetovej vojny. Žije v Paríži . Podporuje odtrhnutie svojej krajiny od Srbska.

Rakúsko: Arcivojvoda Otto von Habsburg

Následník trónu narodený v roku 1912 je hlavou rodu Habsburgovcov, cisárov rakúsko-uhorskej monarchie. Je poslancom Európskeho parlamentu za Bavorsko a prednáša po svete o medzinárodných vzťahoch.

Grécko: Kráľ Konstantin II.

V roku 1967 ho zvrhla vojenská junta a odišiel do exilu v Londýne. Referendum v roku 1974 monarchiu definitívne zrušilo. Konstantin II. sa však nikdy nevzdal nároku na trón. Grécko mu odobralo občianstvo a zakázalo vstup.

(podľa reuters, bbc a čtk - bj)