MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 25. septembra (SITA) - Po bezsennej noci, ktorú prežil Gerhard Schröder počas nemeckých volieb, čakali staronového nemeckého kancelára príjemné povinnosti víťaza. Medzi ne tradične patria aj telefonáty lídrov z celého sveta. George Bush však ne

zavolal, píše SME. Bolo to zrejmé už pred voľbami: Schröder svojím odporom voči akcii v Iraku a hlavne jeho ministerka spravodlivosti prirovnaním Busha k Hitlerovi hodili vzťahy s Amerikou do hlbokej priepasti. Nemecký kancelár si rýchlo uvedomil, že je zle. I keď nie na veky. Podľa CNN chcel Schröder urovnávať vzťahy už koncom minulého týždňa. Telefonoval vraj do Bieleho domu, ale Bush s ním odmietol hovoriť. Preto aspoň napísal list. Ten však podľa Washingtonu nebol ospravedlnením, ale len vysvetlením. Nestačilo to, konštatuje SME. Nebude stačiť ani to, že ministerka spravodlivosti Herta Däublerová-Gmelinová už nebude v novej vláde. Schröder si cestu k Bushovi nenájde ľahko a určite nie sám.
Pomôcť mu môže jeho minister zahraničia Joschka Fischer. Šéf Zelených bol počas celej kampane k Amerike vľúdnejší a dával si väčší pozor. Väčšiu nádej má ale Schröder u Tonyho Blaira. V Európe nie je politika, ktorý by si bol s Bushom bližší. Spory medzi Washingtonom a Berlínom mu neubrali ani na priateľstve so Schröderom. Ten aj preto porušil tradíciu a na prvú zahraničnú návštevu neodišiel do Paríža, ale do Londýna. Ani to by ale nemuselo stačiť, a preto začal Schröder aj s druhou fázou žehlenia. Nemecký minister obrany Peter Struck včera vo Varšave na stretnutí ministrov NATO ponúkol, že sa Berlín spolu s Holandskom ujme velenia medzinárodným jednotkám v Afganistane. Urobil tak aj napriek tomu, že americký minister Donald Rumsfeld sa s ním odmietol osobne stretnúť. Podľa analytikov bude nasledovať aj zvýšená nemecká aktivita na Balkáne. Ani to ale nemusí znamenať zmierenie. Diplomati sú preto presvedčení, že Nemecko nakoniec akciu v Iraku podporí, ak ho odobrí OSN. Schröder vyhral aj vďaka protiamerickým postojom. V konečnom dôsledku bude ale jediným víťazom Bush, uzatvára SME.
Britský premiér Tony Blair v utorok zverejnil dlho očakávaný materiál, ktorý podľa neho dokazuje, že iracký prezident Saddám Husajn predstavuje pre svet rastúcu hrozbu. Ako informuje Pravda, 55-stránkový dokument zostavili na základe informácií amerických a britských tajných služieb, ako aj správ inšpektorov OSN. Podľa premiéra Blaira dokazuje, že iracký program zbraní hromadného ničenia je "aktívny, detailný a stále rastie". Premiér Blair na mimoriadnom zasadnutí britského parlamentu k Iraku zdôraznil, že z dôkazového materiálu vyplýva, že Husajnov režim má chemické a biologické zbrane, naďalej ich produkuje a disponuje aktívnymi vojenskými plánmi na ich použitie a snaží sa získať aj jadrový arzenál. Tony Blair pred poslancami vyhlásil, že nejde o vojenskú akciu za každú cenu, ale o zabezpečenie odzbrojenia Iraku. Pritom poukázal na to, že doterajšia politika izolácie Husajnovho režimu sa ukázala ako neúčinná. Blair upozornil, že ak iracký prezident nenechá inšpektorov OSN vykonávať kontroly v Iraku, medzinárodné spoločenstvo bude musieť konať. Konzervatívna opozícia v britskom parlamente vojenský zákrok podporuje, zatiaľ čo premiér Blair sa musí vyrovnať s nesúhlasom časti poslancov za vládnu Labouristickú stranu.
Národná obroda sa zamýšľa nad úlohou Konventu o budúcnosti Európskej únie (EÚ), ktorý by mal do konca budúceho roku vypracovať odporúčania potrebných inštitucionálnych reforiem uľahčujúcich rozhodovací proces v budúcej 25-člennej únii. Po letnej prestávke sa diskusie čoraz viac sústreďujú na spôsob rozdelenia moci na kontinente, a kto ju bude a akým spôsobom reprezentovať. Všetci sú zajedno, že doterajší systém predsedníctiev rotujúcich každých šesť mesiacov nielenže príliš zaťažuje kapacity malých krajín, ale spôsobil by aj to, že veľké krajiny by mohli predsedať EÚ iba každých 13 až 14 rokov. Práve preto je veľmi aktuálna otázka vytvorenia postu prezidenta Európskej rady (najvyššieho orgánu EÚ), ktorý by ju reprezentoval vo vzťahu k zahraničiu.
Na jednej strane sú relatívne federalisticky mysliaci kresťanskí demokrati najmä z Nemecka a Rakúska, na druhej liberálnejšie orientovaní politici napr. z Talianska a Dánska, ktorí presadzujú medzivládny prístup. Konzervatívne vlády by rade chceli zabezpečiť silnejšie postavenie voči Európskej komisii (EK), ktorá by sa tak stala iba akýmsi výkonným orgánom budúceho prezidenta.
Proti tomu sú predovšetkým malé štáty, ale aj Nemecko, ktoré si chcú svoj vplyv naďalej zabezpečiť cez EK a Európsky parlament (EP). Ak bude podľa nich európsky prezident, tak iba s podmienkou, že sa zároveň posilnia kompetencie predsedu komisie. Spôsob voľby prezidenta by mal byť podľa Paríža, Madridu, Ríma a Londýna v rukách členov rady, kým menšie štáty preferujú voľbu poslancami národných parlamentov a EP.

ph

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?