FOTO – ARCHÍV
Cesta 25-ročného Stojakoviča medzi hviezdy NBA nebola jednoduchá. Narodil sa v Slavonskej Požege (9. júna 1977) na dnešnom území Chorvátska. Ako mnohí Srbi sa spolu s rodičmi po vypuknutí vojny v roku 1991 vysťahoval do Belehradu. Narýchlo, takmer s holými rukami. Štrnásťročný Peja, čo je dodnes Predragova prezývka, začal hrávať v mládežníckych družstvách Crvenej Zvezdy. Basketbalu sa venoval sotva rok, predtým to skúšal s futbalom, hádzanou, volejbalom i karate. Talentovaný, dobre stavaný chlapec s mimoriadnou rukou prispel k titulu slávneho belehradského klubu v kategórii kadetov i juniorov.
Do Grécka za pol milióna
Ako šestnásťročný už získaval prvé ligové skúsenosti v tíme dospelých. V normálnych časoch by sa dalo povedať, že sa Stojakovičovi naširoko otvorili dvere do veľkého basketbalu. Lenže nie vo vojnovej Juhoslávii, v tom čase izolovanej medzinárodným embargom. Aj športovým. Vykúpenie prišlo zo susedného Grécka, vychádzajúcej hviezde ponúkol kontrakt renomovaný PAOK Solún. Crvena Zvezda bola spokojná, za Predraga zinkasovala neuveriteľných 500 000 dolárov. Za sotva sedemnásťročného hráča. Juhoslovanský klub tvrdil, že má so Stojakovičom platnú zmluvu. Mal, ale fingovanú. Peja s CZ nikdy nič nepodpísal. Súd v tých časoch neprichádzal do úvahy, Gréci radšej zaplatili.
Devätnásťročný v drafte NBA
Solúnski funkcionári investované peniaze nikdy neoľutovali. Stojakovič sa stal v tíme veľmi rýchlo lídrom a v kvalitnej gréckej lige jedným z najlepších strelcov. Počas troch rokov strávených v PAOK-u dosiahol v priemere 20 bodov na zápas. V sezóne 1997/1998 zaznamenal priemerne 23,9 bodu a zaslúžene ho ocenili titulom MVP (najužitočnejší hráč). A čo bolo najdôležitejšie, zahral si v pohárových súťažiach proti elite starého kontinentu.
Nečudo, že informácie o vychádzajúcej hviezde európskeho basketbalu sa dostali aj za more. Vynikajúceho 206 cm vysokého krídelníka, schopného hrať aj na poste „dvojky“, obávaného trojkára, draftovali v roku 1996 Sacramento Kings. Na štrnástom mieste v prvom kole. Peja mal vtedy devätnásť rokov.
Na rozdiel od priateľa Dejana Bodirogu, ďalšieho strojcu nedávneho majstrovského titulu na svetovom šampionáte v Indianapolise, lákaniu NBA neodolal. V gréckej lige odohral ešte dve sezóny a na kariéru v najprestížnejšej súťaži sa veľmi tvrdo pripravoval. Trénoval šesť hodín denne, individuálne aj počas letných prestávok. Detský sen sa mu splnil na jeseň 1998, keď prvýkrát obliekol dres Kings.
Pomohol mu Divac
Kariéru v NBA odštartoval pomaly, jeho miesto bolo príliš často na lavičke náhradníkov kalifornského tímu. „Trpel som, ale dôležité bolo, že som sa zoznámil s atmosférou ligy,“ spomína Predrag, ktorý v premiérovej sezóne dosiahol na svoje strelecké kvality slabší priemer 8,4 bodu. Prekonával ťažké chvíle, bojoval s depresiou, odolával pokušeniu zbaliť si kufre a vrátiť sa do Európy. Podržal ho krajan Vlade Divac. „Peja potreboval pomoc, cítil som, že z neho môže vyrásť veľký hráč. Videl som jeho obrovský talent a potenciál,“ hovorí dnes skúsený pivot Sacramenta, ktorému tiež trvalo niekoľko sezón, kým sa v NBA presadil.
Hviezda bez hviezdnych manierov
Stojakovič zabojoval. Už v ďalšom ročníku strávil na palubovke viac minút, priemer dosiahnutých bodov na zápas zvýšil na 11,9. Podstatné bolo, že prelomil bariéru nedôvery. Američanov musel ako väčšina európskych basketbalistov dennodenne presviedčať o tom, že nie je len dobrým strelcom, ale že je rovnako platný aj v obrane. V sezóne 2000/2001, v ktorej už nastupoval v základnej päťke Kings, dosiahol priemer nad 20 bodov. V uplynulej ho zvýšil na 21,2 a definitívne sa etabloval v elitnej spoločnosti NBA. Prvýkrát dostal pozvánku do Zápasu hviezd, v rámci All Star víkendu vyhral súťaž trojkárov. Je hviezdou bez hviezdnych manierov. Keď sa ho istý americký novinár spýtal, aké má pocity ako najlepší strelec NBA, odpovedal: „Nemyslím si, že ním som. V lige je predsa toľko vynikajúcich zakončovateľov. Je ale pravda, že mi víťazstvo v streleckej súťaži počas All Star Game dvihlo sebadôveru. Dostal som sa do ‘high society‘ ligy.“ Peja odmietol aj žurnalistove konštatovanie, že spolu s Nemcom Dirkom Nowitzkým prešliapal cestu do NBA ďalším talentom z Európy, ako sú vlaňajší nováčikovia Španiel Gasol, Turek Türköglu, Rus Kirilenko či Juhoslovania Radmanovič a Rebrača. „Ale kdeže, to je zásluha Divaca, Kukoča, Petroviča, Radžu a Sabonisa, ktorí koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov ako prví presvedčili, že my Európania sme schopní konkurovať americkým hráčom.“
