Nová kniha legendárneho finančníka Georgea Sorosa bude pre čitateľov jeho predchádzajúcich diel pravdepodobne veľkým sklamaním. Prevažná časť knihy Otvorená spoločnosť: Reformovanie globálneho kapitalizmu je tvorená buď doslovným prevzatím celých kapitol jeho predchádzajúcej knihy Kríza globálneho kapitalizmu: Otvorená spoločnosť v ohrození (Kalligram, 1999), alebo miernymi modifikáciami jeho predchádzajúcich výhrad k architektúre svetového finančného systému. George Soros bude mať dnes o 17.00 h prednášku na tému Otvorená spoločnosť a globálny kapitalizmus na Právnickej fakulte UK Bratislava na Šafárikovom námestí.

Objavovanie poznaného

Podobne ako pred dvoma rokmi, Sorosova argumentácia sa aj tentoraz venuje kritike hlavného prúdu súčasnej ekonómie a jej chybnej klasifikácie ako vedy, ktorej sa podarilo uzurpovať si postavenie exaktných prírodných vied. „Zbavenie spoločenských vied ich vedeckého statusu by malo tú výhodu, že by nám dovolilo zmieriť sa s obmedzenosťou nášho poznania. Vyslobodilo by to spoločenské vedy zo zvieracej kazajky, do ktorej ich vtlačilo úsilie o vedecký status,“ píše Soros.

Jeho argumentácia je silne poznačená filozofiou Karla Poppera. Rozvíjaním jeho myšlienok však Soros objavuje už poznané teritórium. Už na začiatku 50. rokov totiž obdobné poznanie a závery prezentoval Friedrich August von Hayek vo svojej „štúdii o zneužívaní rozumu“ The Counter-Revolution of Science. Jeho metodologický individualizmus, uplatňovaný s vysokou dôslednosťou a presvedčivosťou, sa stal dosiaľ neprekonaným dôkazom neúčinnosti strnulej aplikácie vedeckých metód na poznanie a riešenie spoločenských problémov. Znovuobjavovanie tohto poznania tak vyzerá ako zabíjanie času.

Kríza na periférii

Skutočným terčom jeho kritiky je však globálny kapitalistický systém, ktorému pred dvoma rokmi - teda len niekoľko mesiacov po vypuknutí finančnej krízy v Rusku a v čase doznievania ázijskej krízy - prorokoval jeho koniec. „Predpovedal som, že nacionalistické sily rozpútajú orgie vyvlastňovania. (…) Koniec tohto systému nie je v súčasnosti v dohľade. Hrozia nám však menej nápadné nebezpečenstvá,“ zdôrazňuje Soros.

Systému, ktorý prežil mimoriadne silné turbulencie na svetových finančných trhoch v závere predchádzajúceho desaťročia, dnes veští pokračovanie jeho „triumfálneho pochodu“. „Globálny kapitalistický systém prekonal mimoriadne ťažkú skúšku, takže jeho zaujatosť k trhovému fundamentalizmu (teda bezbrehej viere vo všemocnosť trhu - pozn. red.) sa posilní,“ naznačuje Soros.

Hoci pripúšťa, že po posledných otrasoch vyjde systém globálneho kapitalizmu silnejší ako predtým, varuje pred príliš veľkým optimizmom: „Som presvedčený, že globálny kapitalistický systém má od stability ďaleko. Je pravda, že niektoré nezrovnalosti, ktoré existovali pred výbuchom krízy v roku 1997, sa dnes naprávajú, ale na ich miesto nastúpili nové.“ Zdanie stability je podľa Sorosa chybné. „Naopak, globálny finančný systém je dnes menej pevný, pretože Medzinárodný menový fond prišiel o značnú časť svojej autority a reputácie,“ podčiarkuje.

Práve reforma MMF a Svetovej banky je podľa neho kľúčom k reforme systému, ktorá dokáže odvrátiť jeho kolaps. Zmena zamerania ich činnosti by mala byť sprevádzaná rozsiahlymi administratívnymi intervenciami. „V histórii viedli finančné krízy vždy k posilneniu regulácií. (…) Kríza v rokoch 1997 - 1999 je však podľa všetkého výnimkou: dnes panuje tendencia znižovať regulácie. Je to možno preto, že kríza sa nedotkla centra (priemyselne vyspelých krajín - pozn. red.), ale iba periférie.“

Nová kniha Georgea Sorosa môže byť zaujímavým čítaním pre tých, ktorí po jeho myšlienkach a názoroch na globálny kapitalistický systém siahajú prvýkrát. V opačnom prípade jej čítanie budí oprávnene dojem déjá vu.

MICHAL NALEVANKO