Špeciálne školy navštevujú mentálne retardované deti. Pätnásťročný Miro a šestnásťročný Milan si vzali na mušku svojich dvoch spolužiakov. Neraz sa cez prestávku stalo toto: Milan prišiel k šikanovanému Petrovi, chytil ho za golier a pýtal si peniaze. Peter nedal. Milan mu dal zo dve facky a spolu s Mirom ho prehľadali. Obyčajne našli 20 korún a tie ukradli. Časom sa to nazbieralo na 1400 korún. Trieda, ktorú navštevuje jedenásť detí, sa prizerala.

Obete prežili aj horšie chvíle. Museli hrubo nadávať na svojich rodičov, bozkávať Milanove a Mirove nohy, dať im desiatu, voziť ich na chrbte ako kone, dokonca jesť muchy. Šikanovaní chlapci sa neozvali skôr, pretože sa báli odplaty.

„Raz som prišiel do triedy na občiansku výchovu. Jedno dievča si nechcelo sadnúť na stoličku, pretože jej na ňu niekto napľul. Chlapec to utrel a ospravedlnil sa. Vznikla atmosféra, keď deti jasne videli, čo si o takýchto spôsoboch myslím. Povedal som, že sa mi tam niečo nepáči,“ opisuje zážitok z hodiny riaditeľ Miloš Blaško. „Keď som prišiel na ďalšiu hodinu, Miro a Milan chýbali. Žiaci sa rozhovorili a povzbudzovali ich k tomu hlavne dievčatá, ktoré majú nariadenú ústavnú výchovu a vôbec nechodievajú domov,“ pokračuje riaditeľ. Slová o šikanovaní a agresii pritlačili aj pedagóga s vyše dvadsaťročnou praxou na stoličku: „Otváral som ústa v úžase!“ Hneď prípad nahlásil na polícii a vyšetrovateľ dvojicu žiakov obvinil z trestného činu vydierania spolupáchateľstvom. Keďže šikanovanie sa začalo ešte v čase, keď boli obaja maloletí, zodpovedať sa budú len z niektorých činov. To, že sú mentálne retardovaní, neznamená, že nie sú právne spôsobilí.

Obvinení a ich obete chodia naďalej do jednej triedy. „Upozornili sme žiakov, že hneď, ako sa niečo objaví, nech to nahlásia triednemu učiteľovi alebo mne,“ vysvetľuje M. Blaško. „Je ťažké šikanovanie zo školy úplne vytesniť. Deti majú dosť času na takéto aktivity. Výrazný podiel na agresivite má výchova v rodine. Títo dva chlapci žijú v rodine a do školy dochádzajú denne.“

Spolupráca školy s rodičmi žiakov je na bode mrazu. Posledné rodičovské združenie dopadlo tak, že zo 148 rodičov, ktorí so svojimi deťmi žijú, prišlo asi pätnásť. Len výnimočne reagujú na listy a telefonáty zo školy, ktoré im oznamujú záškoláctvo alebo slabý prospech. Vypovedá to o zlom rodinnom prostredí. „Miro a Milan dostanú trojky zo správania, ale rodičov sa to akoby netýka, pretože si vysvedčenia asi ani nepozrú,“ sťažuje sa riaditeľ. Mirova matka ani po niekoľkých výzvach za riaditeľom neprišla.

JURAJ GERBERY