FOTO PRE SME – KARIN HODOŇOVÁ
„Áno, s drobnými zmenami pôjdem podľa nej aj v tomto lete. Zameriame sa na oblasti tela, ktoré sú najviac namáhané a treba ich najviac posilňovať. Teraz k nim pribudnú aj stehenné svaly. Uprostred minulého ročníka som utrpel vážnejšie zranenie pri prudkom pohybe a na deväť zápasov som vypadol zo zostavy. Problémov s pravým ramenom som sa nezbavil, v zápase s Chicagom mi v súboji s protihráčom znova vyskočilo, a hoci sa kĺb vzápätí vrátil do puzdra, mal som veľké bolesti. V mladosti som rehabilitáciu dosť zanedbával, doplácam na to v zrelom veku. V júni si ešte doprajem oddych, v júli sa pustím do prípravy na nový ročník NHL.“
Z Los Angeles nedávno prišla správa, že váš tréner Andy Murray podpísal nový dvojročný kontrakt s klubom Kings. Ako ste ju prijali?
„S uspokojením. Andy nie je zlý tréner, za dva roky v Los Angeles dosiahol s mužstvom progres. Je strašný pedant, všetko má do detailov rozpitvané. Niekedy to hráčom lezie na nervy. Napríklad po šnúre prehratých zápasov sa zvyšoval počet stretávok hráčov s trénermi a napätie narastalo. Na druhej strane je to schopný taktik, v priebehu hry pohotovo využíva aktuálne štatistické údaje – napríklad na buly pošle hráča, ktorému sa práve v tom zápase pri vhadzovaní najviac darí. Má bohaté skúsenosti.“
Dával vám dosť priestoru na ľade?
„V prvej polovici sezóny sme mali s Jožkom Stümpelom pocit, že by sme utiahli aj viac. Ale keď išlo do tuhého a naháňali sme body do play off, posielal nás na ľad v presilovkách aj v oslabeniach, mužstvu to prospievalo. Tak ja, ako aj Jozef sme hráči, čo potrebujú byť viac v tempe, a nie vysedávať na lavičke.“
Stümpel podpísal vlani na jeseň nový kontrakt na 2,5 milióna dolárov ročne a v americkej tlači sa objavili články spochybňujúce jeho trhovú hodnotu. Čo si o tom myslíte?
„To sú názory niektorých hokejových analytikov. Mám dojem, že sú buď zaujatí voči určitým hráčom, alebo hokeju nerozumejú. Jozef mal fantastickú sezónu, ešte som ho nevidel hrať tak dobre ako v play off. Organizoval hru, dával rozhodujúce góly. Bojoval, utužoval morálku v mančafte. V základnej časti odohral zápasy so zlomeným malíčkom na nohe! Za normálnych okolností by sa hokejista išiel dva týždne liečiť. No on cítil, že mužstvo ho potrebuje, nechal si lekárom zafixovať zlomený malíček, natlačil opuchnutú nohu do topánky, zašnuroval ju, zaťal zuby a hral. Musela to byť bolesť, no nikdy sa nesťažoval. Obdivoval som ho. Toto však vedelo len mužstvo, nikde sa o tom nepísalo.“
V minulej sezóne pribudol do mužstva tretí Slovák – Ľubomír Višňovský. Ako sa uchytil nevysoký obranca, bývalý hráč Slovana?
„Zo začiatku sa trápil s angličtinou, ktorá mu sťažovala prvé kroky v novom svete. Pri ňom som si zavše spomenul na svoje prvé skúsenosti s hokejom v NHL. Ľubo mi pripadal oveľa smelší, ja som bol utiahnutý – málo som komunikoval so spoluhráčmi. Višňa má jednu veľkú výhodu, že keď sem prišiel, mal sa o koho oprieť. Ja som ho v začiatkoch viedol veľmi rád, na začiatku sa ku mne nasťahoval. Bačovali sme v L. A. počas celého kempu pred NHL. Na veľkú zábavu nebolo času ani síl. Prišli sme z tréningu vyšťavení, zašli sme na večeru a hneď sme zaspali. ‘Helfnúť‘ som mu však mohol len v mimohokejových záležitostiach. Keď sme vykorčuľovali na ľad, tam si už musel pomôcť sám. Ale zvládol to veľmi dobre. Na obrancu mu možno chýba pár centimetrov výšky, ale má šikovné ruky, výborne korčuľuje, rozohráva puky, je tvorivý. Zaslúžene so dostal do All Stars tímu nováčikov NHL. Takých bekov by sme v mužstve potrebovali viac. Ľubo aj ľudsky zapadol do kolektívu, bolo s ním veselo.“
Spomeniete si na nejaký zážitok s ním?
„Ešte niekedy na začiatku som mu požičal auto, sám sa vybral z domu na tréning. Doprava v Los Angeles je pomerne komplikovaná, netrafil správny výjazd z diaľnice a viezol sa do neznáma. Po chvíli mi telefonoval, opisoval prostredie, kde sa nachádza. Stratil sa. Navigoval som ho cez mobil a nakoniec ešte tréning stihol.“
Ste najproduktívnejším hráčom mužstva. Cítite tlak okolia?
„Našťastie v tíme máme viacero hráčov, čo vedia dať gól – Robitaille, Stümpel, Smolinski, G. Murray i ďalší. Občas sa stane, ak v jednom či dvoch zápasoch vyjdem naprázdno, že mi zo všetkých strán pripomínajú – treba dávať viac gólov. No takýto nátlak nikdy nepomáha. Snažím sa na to nemyslieť.“
V minulej sezóne sa mužstvo horko-ťažko dostalo do play off, nakoniec však zdolalo Detroit a s neskorším víťazom Coloradom ste prehrali najtesnejšie 3:4 na zápasy. Čo chýba tímu Kings, aby zaútočil na Stanley cup?
„Dvaja-traja kvalitní obrancovia a takisto brániaci útočníci. Vlani uprostred sezóny klub konečne získal dobrého brankára, Felix Potvin z Vancouveru nám výrazne pomohol na ceste do play off. Aj v budúcej sezóne zostane základným cieľom postup do vyraďovacej časti o Stanley cup, tam by sme už chceli preraziť vyššie.“
V poslednom čase sa hodne diskutuje o dopingu v NHL. Pripúšťate, že sa používajú nedovolené prostriedky?
„Je fakt, že sezóna v NHL je dlhá, zápasy namáhavé, kontroly na doping nie sú. Všeličo sa hovorí, ja sa do iných nestarám. Požívanie prípravkov na dopĺňanie energie konzultujem s odborníkmi na výživu v našom klube, všeobecne zakázaných látok by som sa nedotkol. Nechcem si ničiť zdravie. Pitný režim je záležitosťou jednotlivca a každý by mal vedieť, čo má v nápoji namiešané. Podľa mňa chalani, ktorí vedia hrať poriadny hokej, doping nepotrebujú.“
Vedenie NHL už rozhodlo, že počas zimnej olympiády v Salt Lake City 2002 preruší súťaž len na 12 dní, čiže hráči budú voľní pre reprezentačné mužstvá len na hlavný turnaj. Vidíte reálnu možnosť pomôcť Slovensku aj v kvalifikačnom turnaji?
„Rád by som reprezentoval už v kvalifikácii na hlavný turnaj, ale dosiahnuť uvoľnenie z klubu v rozbehnutej NHL bude pre našu diplomaciu tvrdý oriešok. Museli by sme mať 100 bodov a istú účasť v play off, aby majiteľ klubu povedal áno.“
Pred dvoma rokmi vás z New Yorku vymenili do Los Angeles. Ako s odstupom času hodnotíte posun z východného pobrežia USA na západné?
„Nič lepšie sa mi nemohlo stať. Vtedy sa vedelo, že ma vymenia, ale ja som si nemohol vyberať, či pôjdem k susedom do Rangers, alebo na druhú stranu Ameriky do Los Angeles. Do Kalifornie ma to lákalo viac, lebo tu bol Jozef Stümpel. Sme dobrí kamaráti, svojho času sme ako juniori hrali spolu v Nitre a potom pár zápasov aj v reprezentácii Slovenska. Som rád, že sme sa zišli aj v NHL. Islanders sa stále trápia, ani v uplynulej sezóne nepostúpili do play off. My sme v Los Angeles hrali o Stanley cup druhý rok za sebou. To ma v profesionálnej kariére napĺňa spokojnosťou. Mám dojem, že v Západnej konferencii sa hrá lepší hokej, rýchlejší a tvrdší. Vo východnej časti mali zopár tímov, ako Tampu či Floridu, s ktorými sa dosť jednoducho získavali body.“
Odchod Čecha Jaromíra Jágra z Pittsburghu je takmer istý, medzi záujemcami sa uvádza aj Los Angeles. Myslíte si, že je reálne, aby posilnil tím Kings?
„Nepoznám detailne predstavy vedenia nášho klubu. Keď však vlani odmietlo platiť obrancovi Robovi Blakovi 10 miliónov dolárov a radšej ho vymenilo za troch hráčov do Colorada, pochybujem, že teraz zaplatia sumu za Jágra.“
Nie je tajnosťou, že vaším ochrancom na ľade NHL je v tíme Kings Stu Grimson. Aký je to človek?
„Je známe, že bitkami zabávajú obecenstvo hráči na to určení. V našom tíme je to Stu Grimson. Človek by o ňom nepovedal, že na ľade je taký surovec, v súkromí je to veľmi príjemný chlapík. Otec štyroch detí a navyše zástupca klubu v hráčskej asociácii NHL. Keď však medzi mantinelmi príde k súboju, nepozná zľutovania. Považujem ho za najlepšieho bitkára v NHL, málokedy dostane viac, ako rozdá. Na konci základnej časti sa stalo, že Grimson pre trest v dvoch zápasoch nemohol nastúpiť a súper to hneď využil – hral na nás nezvyčajne tvrdo. Aj ja som si vtedy odniesol viac rán než zvyčajne. Stu si výborne robí svoju prácu, na druhej strane je pravda, že v kanadskom bodovaní príliš nevyniká. Keď dá on gól, to je v kabíne poriadny tresk. Spomínam si na jeden – ten dosiahol hlavičkou, puk sa odrazil do siete od jeho prilby.“
Mnohí športovci majú pred zápasom svoj rituál. Čo vy?
„Ja nemám žiadny.“
Na čo si potrpíte vo svojom výstroji?
„Aby mi nechýbali hokejky značky Vic. Robia mi ich na mieru už zopár rokov. Skúšal som aj kovové rúčky, ale to nie je nič pre mňa. Potrebujem cítiť v ruke drevo, ako sa pri strele ohýba. Mám dosť veľkú spotrebu, v zápase zlomím asi dve hokejky. Takže na sezónu mi treba takých dvesto palíc.“
V Los Angeles vládne zo športov basketbal, Lakers obhájili titul v NBA. Kedy môžu hokejisti v meste anjelov tromfnúť basketbalistov?
„Keď aj my vyhráme trofej, Stanley cup. V minulej sezóne sa v play off dramaticky zvýšil záujem o hokej, o lístky sa ľudia trhali a naše mužstvo sa dostalo na prvé stránky novín. Bol to príjemný pocit, ale pravda je, že hokej zatiaľ zostáva v tieni basketbalu. V dvadsaťtisícovej hale Staples Center som bol dva razy na zápasoch NBA. Hviezdny Shaq O‘Neal nás v play off povzbudzoval cez veľkú obrazovku nad ľadom.“
Čo vám chýba v Amerike?
„Nič. Venujem sa športu, ktorý ma ešte neomrzel, žijem tam s priateľkou, rodičia z času na čas prídu za mnou. Som rád, že im môžem ukázať svet a splatiť časť toho, čo mi dali, keď ma vychovávali. Tohto leta by som ich chcel zaviesť do Egypta.“
Považujete za výhodu, keď je vaša priateľka a budúca životná partnerka bývalá vrcholová športovkyňa?
„Zaiste, vie ma lepšie pochopiť. Počas svojej kariéry znášala tvrdú záťaž, získala titul majsterky sveta v aerobiku, vie, o čom je profesionálny šport. Hoci sa snažím hokejové starosti nenosiť domov, občas prežívam zápas dlhšie. Najmä v play off bývam viac podráždený. Zorka je vtedy veľmi trpezlivá. A vie sa dobre postarať o domácnosť. Som rád, že mám pri sebe partnerku, ktorá je aj pri našom pobyte v zámorí stále aktívna a nesedí doma so založenými rukami. Vie sa realizovať, vie byť samostatná.“
Máte 29 rokov a kariéru v NHL ešte pred sebou. Zamýšľate sa niekedy nad budúcnosťou, keď už nebudete obúvať korčule?
„Kým mi vydrží zdravie, chcem hrať v NHL. Na návrat do Európy je času dosť. Nezaťažujem sa zatiaľ myšlienkami, čo budem robiť potom. Trénera v hokeji asi ťažko, nemám na to predpoklady. Skôr by ma bavili manažérske záležitosti, organizovanie činnosti v klube.“
ONDREJ GAJDOŠ
Skalický rodák ŽIGMUND PÁLFFY (narodený 5. mája 1972) má za sebou ôsmu hokejovú sezónu v zámorí, ako zdôrazňuje: svoju najlepšiu v NHL. Zaradil sa medzi 10 najproduktívnejších hráčov National Hockey League. Hoci už pred štyrmi rokmi v drese New York Islanders dosiahol v kanadskom hodnotení 90 bodov za 48 gólov a 42 asistencií, viac si cení túto poslednú, aj keď mal o jeden bod menej (38 gólov + 51 asistencií). Jeho tím Los Angeles Kings sa však prebojoval do play off a Pálffy i ďalší dvaja Slováci v mužstve kráľov – útočník Jozef Stümpel aj obranca Ľubomír Višňovský – sa radovali, keď v 1. kole vyradili favorizovaný klub Detroit Red Wings a v druhej runde výrazne potrápili neskoršieho víťaza Stanley cupu Colorado Avalanche. Najlepšie zarábajúci slovenský športovec s príjmom 5 miliónov dolárov ročne po sezóne so snúbenicou Zorou Czoborovou oddychoval na Havajských ostrovoch. Teraz ho najčastejšie vidieť v Zora centre na bratislavských Pasienkoch, z času na čas cestuje za rodičmi a priateľmi do Skalice.
KARIÉRA ŽIGMUNDA PÁLFFYHO
Sezóna Klub GP G A TP PIM +/-
1990-91 Nitra/čs. liga 50 34 16 50 18 0
1991-92 Trenčín/čs. liga 45 41 33 74 36 0
1992-93 Trenčín/čs. liga 43 38 41 79 0 0
1993-94 N. Y. Islanders/NHL 5 0 0 0 0 -6
1993-94 Salt Lake City/IHL 57 25 32 57 83 0
1994-95 Denver/IHL 33 20 23 43 40 0
1994-95 N. Y. Islanders/NHL 33 10 7 17 6 3
1995-96 N. Y. Islanders/NHL 81 43 44 87 56 -17
1996-97 N. Y. Islanders/NHL 80 48 42 90 43 21
1996-97 Trenčín/slov. Extraliga 1 0 0 0 0 0
1997-98 N. Y. Islanders/NHL 82 45 42 87 34 -2
1998-99 Skalica/slov. Extraliga 9 11 8 19 6 0
1998-99 N. Y. Islanders/NHL 50 22 28 50 34 -6
1999-00 L. A. Kings/NHL 64 27 39 66 32 18
2000-01 L. A. Kings/NHL 73 38 51 89 20 22
NHL celkove 468 233 253 486 225 33
(Legenda: GP – počet zápasov, G – góly, A – asistencie, TP – body celkove, PIM – trestné minúty, +/– účasť na ľade pri vsietených, resp. obdržaných góloch)
