Kapitánom futbalistov Interu, nových majstrov, sa po prehre 3:5 so Slovanom na Tehelnom poli v 27. kole 17. apríla 2001 stal namiesto Miroslava Hýlla MARIÁN ŠUCHANČOK (13. 7. 1971), ktorý mužstvo viedol s páskou na rukáve aj v minulej sezóne a pohár za úspech v Superlige mohol zdvihnúť aj druhý raz. Je v Interi päť rokov, podobne ako tréner Jozef Bubenko, a jeho bilancia podľa poradia v Superlige je 4 – 3 – 2 – 1 – 1. K tomu dva Slovenské poháre.

Keď si to spätne sumarizujete, bol veľký rozdiel na ceste za titulom vlani a teraz?

„Bol. V minulom ročníku nás nikto nepokladal za favoritov, ale postupne sme sa dobrými výkonmi dopracovali k prvenstvu v lige aj v pohári. V druhom ročníku nás už od začiatku všetci pasovali za favoritov, ktorým treba poriadne sťažiť cestu za obhajobou. Každý sa chcel na nás vytiahnuť, čo sme cítili nielen zo súbojov na trávniku, ale aj z rečí okolo nás.“

Čo bolo zlomové vo váš prospech?

„Jesená časť súťaže, ale najmä posledné tri kolá. Tu sa podľa mňa rozhodlo o titule. Po pätnástom kole viedol Slovan pred nami o bod. V nasledujúcom prehral v Prešove 1:2 a my sme zdolali Petržalku 4:1. Potom hral Slovan doma 1:1 s Petržalkou a my sme vyhrali 3:1 v Trenčíne. A v poslednom kole sme Slovan zdolali 2:0. Z jednobodovej straty sa stal sedembodový náskok a ten sme na jar už len šľachtili. Odrazili sme sa dobrou zimnou prípravou, na ktorú je tréner Bubenko špecialista.“

Na jar sa po vašich zakolísaniach predsa len Slovan opäť približoval. Nemali ste strach?

„Áno, ale po našich zakolísaniach zakopol aj on a to bolo rozhodujúce. My sme si však verili, že to dokážeme dotiahnuť úspešne do konca. Zlomový bol v tejto časti podľa mňa zápas v Žiline v 33. kole, kde sme vyhrali 1:0 Babničovou hlavičkou, a ja som sa už vtedy cítil byť na sto percent druhý raz majstrom napriek tomu, že sme v nasledujúcom kole podľahli doma Petržalke a oslavy sme museli odložiť o kolo neskôr do Trenčína.“

Nebola súťaž pre vás náročnejšia aj preto, že ste nemali silnú lavičku a posily sa v kádri neuchytili?

„Bolo to nečakané, nepríjemné zistenie, zostalo to na dvanástich-trinástich hráčoch, ktorí sa točili v základe. Navyše sme hrali aj Slovenský pohár. Bolo to však náročnejšie viac po psychickej stránke ako po fyzickej. Fyzické sily sa dali regeneráciou získať, ale na obnovu psychických nebolo času.“

Nebrzdili vás aj hlasy z okolia, keď sa vám nedarilo, že vám to tentoraz nevyjde?

„Ja som si nikdy nepripúšťal, že by sme nemali byť majstri. Veril som si, postupne si veril celý mančaft. Okolie bolo netrpezlivé, ‘šili‘ do nás novinári, že už to nie je, ako bývalo, ale ja som si v duchu hovoril: pokoj, uzávierka je až po poslednom kole. Stalo sa tak skôr, ale keď to spätne vezmem, titul sme si vybojovali v troch posledných jesenných kolách.“

Ste piatu sezónu v Bratislave, končí sa vám zmluva. Zostanete naďalej v Interi?

„Skončila sa mi zmluva, o mojej ďalšej športovej budúcnosti budem hovoriť až po dovolenke v tureckej Antalyi. Práve dnes na ňu odlietam.“

JÁN MIKULA