Zahra, podobne ako jej deväť ďalších kolegýň, pracuje v súkromnej taxislužbe Nesa, ktorá pôsobí vo svätom meste iránskom meste Komm. Jej riaditeľka Najere Agházíová nezaložila podnik preto, aby sa preslávila, ale aby iránskym ženám umožnila používať taxík bez stresu, aký v nich vyvoláva jazda s neznámym mužom za volantom. Agentúra pracuje od začiatku septembra a každý deň je zaplavená telefonátmi z kaderníckych salónov, škôl i od manželiek duchovných.
„Ženská taxislužba zodpovedá atmosfére tohto náboženského mesta, kde sa ženy necítia dobre v aute s mužom,“ hovorí majiteľka Agházíová.
Zriadenie prvej ženskej taxislužby však nebolo vôbec ľahké. Prv než mohla agentúra svoje služby ponúknuť, musela splniť viaceré požiadavky úradov. Vodičky musia byť vydaté, mať najmenej 23 rokov a musia pracovať výlučne pre ženskú klientelu, môžu voziť nanajvýš chlapcov do 12 rokov. Samozrejme, musia byť oblečené v islamskom odeve čádor, ktorý ich zahaľuje od hlavy po päty.
„Manželky a deti sa s nami voziť môžu, manželia nech si chodia pešo,“ žartuje o predpisoch Agházíová.
Mnohé záujemkyne o prácu taxikárky však nie sú naladené tak veselo. Medzi ne patrí napríklad Negara Daždídíová, ktorú agentúra nemôže prijať, aj keď má vodičský preukaz. Má totiž len 21 rokov a je slobodná. Hoci, treba pripustiť, že iránske ženy sú na tom predsa len lepšie ako napríklad ženy zo Saudskej Arábie – môžu totiž riadiť súkromné automobily.
Ženské taxi v Iráne dostalo požehnanie dokonca aj od duchovných. Jeden z nich vyhlásil, že ženy tak aspoň uniknú nevhodným pohľadom taxikárov. Agentúre sa potešili aj mnohí ďalší muži. Abbás Navazaní musí napríklad niekoľkokrát týždenne sprevádzať manželku k príbuzným, ktorí bývajú v inej štvrti Kommu. Teraz bude môcť nerušene pracovať a žena sa k príbuzným dostane taxíkom sama.
Ženy z Kommu sú rady, že majú oproti ostatným Iránčankám aspoň nejakú výhodu, pretože inak sa ne vzťahujú prísnejšie pravidlá než na ženy inde v krajine. Zatiaľ čo napríklad v Teheráne možno vidieť namaľované ženy len s čiastočne zakrytými hlavami a v kratších odevoch, v Komme sa nič také nepovoľuje. Ženy sa nemaľujú a takmer bez výnimky chodia v čiernych čádoroch. Ku kommským pamiatkam sa bez tohto tradičného odevu nedostanú dokonca ani cudzinky.
Taxikárka Langrúdíová verí, že ženy-taxikárky sú len prvou lastovičkou, že postupne sa skončí monopol iránskych mužov na mnoho ďalších profesií.
„Aspoň si konečne uvedomia, že ženy nemusia tráviť čas len v domácnosti,“ hovorí a náhli sa za ďalšou zákazníčkou. (čtk)
