ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
Každú dennú i nočnú hodinu nám noviny, billboardy, rozhlas a televízia prostredníctvom reklám implantujú hlboko do nášho vedomia niečo, o čo by sme inak vôbec nemali záujem. Opakovane, najmenej každú polhodinu nás cvičený, úprimne znejúci hlas z éteru presviedča, čo je najlepšie, najzdravšie, najlacnejšie.
Na naše zmysly útočia psychologické zbrane, ktoré vedomie nedokáže vždy odhaliť. Charizmatickí vodcovia, liečitelia, multilevelmarketingoví obchodníci, vodcovia siekt a politici pôsobia na nás tajným aj verejným jazykom, aby podvedome stimulovali náš vkus.
Ako je možné, že takíto ľudia dokážu ovplyvniť myslenie ľudí až natoľko, že ich doženú napríklad ku kolektívnej samovražde, urobia z bývalého priateľa najzarytejšieho nepriateľa, či prinútia nás zvoliť politika, o ktorom vieme, že nehovorí pravdu?
Tajomstvo ich úspechu má názov vymývanie mozgov. Brainwashing.
Dá sa mu ubrániť?
Manipulovanie – nič nové pod slnkom
Snaha o manipuláciu s ľuďmi, o vodcovstvo nás sprevádza celé dejiny ľudstva. Nakoniec, v určitých smeroch je to zakódované aj v živočíšnej ríši.
Manipulácia s ľuďmi až po skutočné vymývanie mozgov nie je novodobou záležitosťou. Vymývanie mozgov bolo známe už v prvej tretine 20. storočia v čínskej občianskej vojne.
Dnes techniku brainwashingu využíva nielen armáda a sekty, ale aj politici, predavači, policajti, právnici či rockové kapely. Sugescia a manipulácia sa používajú v pedagogike, cirkvi, v terapii, v reklame, v móde. Je jedno, či je to reklama na politické strany alebo na potravu pre mačky.
Metódy, ako ovplyvniť myslenie, sú mnohovrstvové.
„Manipulovať možno aj zmenou intonácie, stíšením hlasu, hudbou. Hudba pôsobí cez emocionalitu, zmena rytmu mení vlnenie vo vašom mozgu, ide to cez staršie štruktúry mozgu zodpovedné za emocionalitu,“ hovoria psychiatri.
Útok je všadeprítomný, ani si ho neuvedomujeme. Pôsobí na úplne malé deti, na dospievajúcich aj na dospelých. Často ani netušíme, kde všade sa s nami pokúšajú manipulovať. Nedávno učiteľka materskej škôlky na východnom Slovensku učila deti prenikať do aury svojich rodičov. Sú to aj diskotéky so svetelnými efektmi, supermarkety s hudbou cielene ovplyvňujúcou psychiku, všadeprítomná móda.
Existuje veľa techník, ako možno nabúrať a ovplyvniť ľudskú psychiku. Špeciálne kurzy využíva armáda, policajti a policajní vyšetrovatelia. Je všeobecne známe, že ľudia sú ľahšie ovládateľní, ak sú unavení. Na tom postavili najrozličnejšie sekty úspešné ovplyvňovanie svojich členov. Vo svojich spoločenstvách dávajú ľudom len nízkokalorickú stravu, potom nasledujú dlhé únavné zhromaždenia, kde sa vedú náročné diskusie, filozovanie o zásadných otázkach existencie.
Politika ako tovar
Psychiatri a psychológovia tvrdia, že by bolo naivné myslieť si, že podobné techniky nevyužívajú aj súčasní politici. Ich prejavy, starostlivo pripravené štábom psychológov, sú často založené na takzvaných kladných odpovediach.
Predstavte si napríklad na mítingu pani Zuzanu, ktorá je učiteľkou, slečnu Adrianu, kaderníčku, či dôchodkyňu Helenu, ktorú nedávno okradli na ulici za bieleho dňa. Ak začne politik otázkami typu chcete nižšie dane, chcete sa bezpečne cítiť na ulici, chcete viac peňazí na školstvo, zdravotníctvo, vyvoláva takmer automaticky kladné odpovede. A keď príde výzva, aby ľudia volili zmenu a dali svoj hlas rečníkovi, ktorý ju uskutoční, určite dostane od publika opäť kladnú odpoveď.
Americký psychológ Lasswell tvrdí, že každý významný politik má nejakú psychopatickú stigmu. Na profesionálnu politiku sa podľa neho dávajú často ľudia, ktorí nie sú veľmi úspešní v občianskom živote, ale súčasne sú veľmi ambiciózni.
„Politika ako remeslo nevyžaduje zvláštnu intelektuálnu kapacitu, skôr jej predstieranie. Robiť vrcholovo politiku je intelektuálne nenáročné, lebo prakticky ide o opakovanie veľmi jednoduchých viet na správnom mieste v pravú chvíľu. Ostatné obstará štáb spolupracovníkov a poradcov.“
Samozrejme, neplatí to o všetkých politikoch, ale u nás často o väčšine.
„Keby sme rozobrali väčšinu politických prejavov, zistíme, že sa skladajú z rovnakých fráz a z vedomých fikcií. Politika ja založená na sľuboch, často vedome nesplniteľných, teda na klamstvách. Typická vlastnosť politikov je, že sa nehanbia poprieť to, čo povedali včera, hoci to počulo desaťtisíce ľudí. Politik to odbaví frázou, že išlo o citát vytrhnutý z kontextu. Všetci vedia, že klame, aj on to vie, ale nemá z toho na rozdiel od ostatných ľudí zlé svedomie,“ hovorí profesor psychológie Milan Nakonečný, ktorý prednášal politickú psychológiu na pražskej Karlovej univerzite.
Vedomie byť súčasťou masy dodáva sily
Prečo politici obľubujú masové mítingy?
„Vedomie byť súčasťou masy dodáva sily,“ hovoril psychiater Vladimír Vondráček. Autokritika v dave klesá, jeho potenciálna sila čaká na svoje usmernenie.
„To sa stane, keď tam vhodíte vhodnú ideu ako instatnú bujónovú kocku do vriacej vody. Perfektne sa rozpustí,“ hovorí psychologička Mária Hanúsková.
V mase sa však akumuluje hlúposť, nie múdrosť. To tvrdil významný francúzsky sociológ 20. storočia Gustave Le Bon, ktorý sa zaoberal psychológiou davu.
Masa podlieha omnoho skôr nelogickému úsudku ako logickému. Masa je omnoho sugestívnejšia ako jedinec. V dave nastáva fylogenetický aj ontogenetický zvrat, dav sa stáva primitívnejším a infantilnejším. Každý jedinec dostáva čiastočku kolektívnej duše. Už v dvojici býva psychológia iná, tým skôr v dave. Kým jedinec znesie nesúhlas a pripustí diskusiu, dav nikdy.
Fridrich Veľký povedal: „Len raz v živote som zhromaždil vojenskú radu veľmi rozumných mužov, ale keď som počul prednášané hlúposti, zariekol som sa, že už to nikdy viac neurobím.“
Le Bon mu dal neskôr zapravdu, keď tvrdil: „Rozhodnutie zhromaždenia vynikajúcich, ale rôznorodých ľudí, sa príliš nelíši od rozhodnutia hlupákov.“
Nemecký kancelár Bismarck sa zasa sťažoval, akú nehoráznu hlúposť je schopný povedať človek z rečníckej tribúny svojmu dôstojnému protivníkovi, hoci v súkromnom živote by sa to nikdy neodvážil.
