V Kecerovciach včerajšok pripomínal skôr lenivú nedeľu ako prvý deň volieb. Aj v troch osadách, v ktorých žije 1900 Rómov, vládol na rozdiel od posledných volieb pokoj. Pred štyrmi rokmi tam istá strana do posledných chvíľ presviedčala alkoholom ľudí, aby jej dali svoj hlas.
„Nič sa nedeje. Nikto tu nebol. A keby aj, my vieme, koho máme voliť. Nie sme hlúpi,“ zaťuká si na čelo jedna zo žien.
„Hej, naposledy sme sa nechali oklamať. Nasľubovali nám všetko možné a po štyroch rokoch sme na tom ešte horšie. Ja som vyučená predavačka. Robila som v Zdroji. A teraz som bez roboty. Ešte šťastie, že som na materskej. Dám svoj hlas tomu, kto mi zoženie robotu,“ pridáva sa ďalšia z obyvateliek osady smerom na Čižatice.
Ďalšia osada leží smerom na Vtáčkovce. Na prvý pohľad tam žijú chudobnejší Rómovia. „U nás sa nekšeftuje. Najbohatší bývajú v druhej osade. My tu žijeme skromne,“ hovorí mladá žena obkľúčená deťmi. „Ja viem, koho budem voliť.“
Pred jedným z domov sedí mladý chlapec a rozoberá na súčiastky akýsi starý zhrdzavený poľnohospodársky stroj. „Či pôjdem voliť? Jasné! Ale až zajtra.“
Kostoľanská osada je evidentne najchudobnejšia. Rad chatrčí, z hliny postavených chalúp len sem-tam krášli murovaný dom. „Tamtí sú úžerníci. Žijú z nás. Ja viem, kto tu môže urobiť poriadok. Jeho budem voliť. Ale až zajtra. Dnes bude bašável,“ smeje sa mladý potetovaný muž.
Voľby v Kecerovciach sa rozbiehajú pomaly. „Je to stále tak. Teraz od stredy boli navyše podpory. V osadách bude dnes veselo. Väčšina príde zrejme až zajtra,“ predpovedá starostka Keceroviec Anna Bombárová.
Jej slová potvrdzujú matka s dcérou. Z obchodu s potravinami vynášajú prepravku piva, z igelitky trčia hrdlá fliaš.
Výsledky volieb si starostka nedovolí odhadnúť. „Naposledy volili takmer všetci Rómovia jednu stranu. Teraz to bude iné. Sama som zvedavá, ako to dopadne.“
