V „stabilizovaných“ demokraciách chodí viac ľudí voliť, keď je pekne. „Ak majú ľudia pocit, že vo voľbách o veľa nejde, a nemajú pocit existenčného ohrozenia, tak ich počasie ovplyvní,“ hovorí Szomolányiová. V krajinách, ako je naša, vonkajšie vplyvy natoľko nerozhodujú. „Preváži mobilizácia posledných dní,“ predpokladá Szomolányiová.
Na Slovensku podľa nej príde k urnám aspoň 70 percent voličov. O niekoľko percent môže účasť znížiť iba mimoriadne zlé počasie. „Starším a chorým ľuďom to môže sťažiť ich prístup k voľbám,“ hovorí.
Psychológ Julián Lučanský považuje počasie za dôležité. „To máte ako s futbalom. Fanúšik, ktorý chodí celý rok na futbal, si to môže rozmyslieť, ak náhodou prší,“ myslí si. Za ďalšie dôvody, prečo neísť voliť, považuje Lučanský chorobu, súrnu prácu či odchod na rekreáciu.
Ak je niekto pevne rozhodnutý ísť voliť, musela by prísť skutočne mimoriadna udalosť, aby si to na poslednú chvíľu rozmyslel.
„Týka sa to možno pol promile ľudí, ani to nie,“ odhaduje Lučanský. Dôležitá je psychická odolnosť osoby, vek nezohráva žiadnu rolu.
V úsilí zvýšiť účasť ľudí na voľbách sa v niektorých krajinách začalo experimentovať s voľbou pomocou pošty, uvažuje sa aj o využívaní internetu. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že účasť na voľbách môže znížiť aj možnosť krúžkovania preferenčných hlasov – volenie je potom zložitejšie. Týka sa to hlavne ľudí „s menšími zdrojmi na spracovanie informácií a občanov s nižším vzdelaním“, vysvetľuje Szomolányiová.
(rp)
