O hlasy prvovoličov sa očividne usiluje väčšina politických strán bez ohľadu na ideológiu. Prednostne sa na nich orientuje aj tretí sektor. Iná veľká skupina voličov – dôchodcovia stojí skôr v pozadí ich záujmu. Podľa čoho sa starší ľudia pri volení rozhodujú?

„Podľa toho, ako politici vyprávajú. V televízii, rádiu a tak,“ hovorí staršia pani, keď opúšťa volebnú miestnosť v bratislavskej Základnej škole na Lazaretskej. Zhovárať o voľbách sa jej nechce.

Prvovoličovi Markovi to však problémy nerobí. „Mňa politika v podstate nezaujíma, ale keď do mňa každý hučí, aby som išiel voliť, tak som tu,“ žartuje. Rozhodol sa vraj sám. „Nedal som si radiť od rodičov. Pred voľbami som si občas prečítal noviny, aby som sem nešiel nepripravený,“ hovorí. Prišiel v sprievode svojej priateľky, ktorá ho presvedčila, aby sa zúčastnil. Do reči jej však nie je.

Pred volebnou miestnosťou v Základnej škole na Grösslingovej debatuje skupinka chlapcov. Dohadujú sa, koho voliť. „Aj tak je to jedno, koho budeš voliť,“ hovorí najvyšší z nich – Roman – najmenej rozhodnutému kolegovi. On sám sa podľa svojich slov o politiku zaujíma a i preto vie, že „nie je také dôležité, koho ale či voliť“.

Starší manželský pár míňajúci volebnú miestnosť sa voliť ešte len chystá. Na otázku, na základe čoho sa rozhodnú, odpovedajú: „Na základe svojho presvedčenia, že nemá zmysel voliť niekoho, kto má plné ústa rečí,“ tvrdí muž. Žena mu prikývne. Po chodbách školy sa pohybujú desiatky ľudí, väčšinou starších.

Veľa ľudí je i v Základnej škole na Nedbalovej v centre mesta. „Dobre? Tak poďme,“ hovorí mladému mužovi pri odchode z volebnej miestnosti stará mama. Jej záujem mu prekáža. „Babi, toto mi nesmieš robiť! Nesmieš mi radiť, koho mám voliť!“