V relikte cintorína ponechanom v podzemí sú umiestnené ohmotnené sklenené stély, ktoré majú pripomínať pôvodný cintorín. Keďže koheni vôbec nemôžu prísť do fyzického kontaktu s pohrebiskom, špeciálne pre nich bol priestor riešený tak, aby sa od hranice cintorína až po optický kontakt v interiéri mohli pohybovať po kontinuálnej vzduchovej vrstve. Preto je celá konštrukcia visutá nad pôvodným terénom vo vzduchu a strecha je prerušená práve v mieste otvoru v zasklenej stene, aby kohenitov hermeticky oddeľovala od reliktu pohrebiska. Prístupová komunikácia kopíruje pôvodnú trasu električiek, lebo sa nemohlo použiť zakladanie do terénu.
Ako hlavný stavebný materiál je použitý nezakrývaný, v exteriéri povrchovo štruktúrovaný betón. Ťažká konštrukcia je položená iba voľne, bez základov. Z religióznych dôvodov sa nemohli budovať základy, infraštruktúra (vodovod, kanalizácia), sadové úpravy a vybudovalo sa sekulárne bezdôvodné oplotenie, zábradlie na lávke, zasklená stena v interiéri, visutá podlaha interiéru, otvor v streche, rituálne umývadlo, ohradenie hrobov. Ako prechod z terénu do podzemia vzniklo vysoké nádvorie, ktoré je svetelným a akustickým filtrom medzi vonkajším a vnútorným prostredím.
Celý objekt má rozlohu 3120 metrov štvorcových a jeho realizácia stála okolo 26 miliónov korún.
