VOĽBY: Nemeckí analytici považujú Mečiarov návrat za nepravdepodobný
BRATISLAVA 20. septembra (SITA) - Tohtoročné parlamentné voľby na Slovensku sa podľa analýzy Deutsche Bank považujú za najdôležitejšie v histórii krajiny, pretože ich výsledky ovplyvnia perspektívy vstupu SR do Európskej únie (EÚ) a do NATO, ako aj pokrač
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ovanie realizácie ekonomických reforiem. Deutsche Bank sa domnieva, že výsledkom volieb bude buď štvorčlenná populisticko-stredopravá koalícia SMER/SMK/SDKÚ/KDH, alebo politicky súdržnejšie štvorčlenné stredopravé zoskupenie SMK/SDKÚ/ANO/KDH. Obe zoskupenia by mali zabezpečiť hladký vstup Slovenska do EÚ a NATO, avšak ceny finančných aktív budú pravdepodobne reagovať pozitívnejšie na druhé spomínané koaličné zoskupenie. Návrat Mečiara k moci považuje Deutsche Bank za vysoko nepravdepodobný. Prezident SR nie je zo zákona povinný poskytnúť mandát víťazovi volieb, pripomína analýza. Vzhľadom na časovú blízkosť októbrovej konferencie EÚ a novembrového summitu NATO slovenský prezident Rudolf Schuster naznačil, že neposkytne ihneď mandát špecifickej strane, ale namiesto toho požiada politické subjekty, aby rokovali medzi sebou s cieľom dohodnúť sa na väčšinovej koaličnej vláde. Šéfovia strán by sa mali stretnúť v nedeľu popoludní.
Deutsche Bank uvažuje vo svojej analýze so štyrmi možnými scenármi výsledkov volieb. Jednotlivé scenáre sú prezentované v nasledujúcom texte:
1: HZDS/SMER (DB hodnotí pravdepodobnosť tohto scenára na menej ako 5 %) Tento scenár by bol šokujúcim výsledkom, po ktorom by nastali na trhoch výrazné predaje, pretože vyhliadky Slovenska na vstup do EÚ a NATO by sa dramaticky znížili. Hoci Robert Fico (Smer) pri mnohých príležitostiach povedal, že nebude uvažovať o spolupráci so samotným Mečiarom, prípadný odchod Mečiara do úzadia svojej strany by mohlo situáciu zmeniť. Taktiež sa vyskytli správy, že množstvo financií na kampaň Fica pochádzalo od prívržencov bývalej vlády HZDS. Z celkového pohľadu sa však DB domnieva, že vďaka Ficovmu politickému pragmatizmu sa tento scenár stáva vysoko nepravdepodobným, pretože takýto krok by takmer ukončil akúkoľvek dlhodobú politickú budúcnosť, ktorú si Fico plánuje.
2: SMER/SMK/SDKÚ/KDH (Pravdepodobnosť podľa DB dosahuje 45 %) Táto alternatíva bola určitý čas základným scenárom, v rámci ktorého by Ficov populizmus tlmili tri stredopravé strany. Silné osobné konflikty medzi Ficom a Ruskom pravdepodobne spôsobia, že ANO bude mimo vlády v rámci tohto scenára. Je taktiež zložité odhadnúť, ako si súčasný premiér Dzurinda alebo vicepremiér pre ekonomiku Mikloš udržia vládne funkcie. Dzurinda by sa mohol stať šéfom parlamentu. Takáto koalícia by bola predpokladom pre členstvo SR v EÚ a NATO, pričom DB sa domnieva, že Ficova volebná platforma je dostatočne nešpecifická, aby mohol prevziať funkciu premiéra a predsedať rozumnej proreformnej vláde. DB sa domnieva, že v tomto prípade by bol pravdepodobný rast cien finančných aktív, hoci by nastal až s určitým oneskorením, teda po tom, ako by bolo k dispozícií viac informácií o pravdepodobnom zložení vlády a predovšetkým o obsadení kľúčových ekonomických pozícií. Keďže však stredopravý blok by mal obsadiť 60 až 65 % vládnych kresiel, DB je v tomto smere opatrne optimistická.
3: SMK/SDKÚ/ANO/KDH (Pravdepodobnosť podľa DB dosahuje 40 %) Podľa názoru DB sa stredopravé strany výrazne usilujú o dosiahnutie tohto scenára. Príkladom je nedávna televízna diskusia, kde sa zdalo, že Dzurinda a Rusko sa spojili proti Ficovi. DB sa domnieva, že prevažná časť predchádzajúceho boja medzi pravicovými stranami bola predovšetkým predvolebnou rétorikou. Vzhľadom na súdržné úsilie o ďalšiu integráciu do západnej Európy a o ďalšie reformy by bol tento výsledok najpozitívnejším pre ceny aktív. Tieto počty však nemusia byť smerodajné, všetko bude totiž závisieť od toho, koľko strán pokorí 5-percentnú hranicu.
4: SMK/SDKÚ/ANO/KDH/HZD (Pravdepodobnosť podľa DB je 10 %) Ak by sa stredopravé strany priblížili k dosiahnutiu jasnej majority, ale nedosiahli by ju úplne, uvažovalo by sa s možnosťou vytvorenia koalície, ktorá by zahŕňala stranu HZD. Ako menší člen koalície by mala HZD podľa očakávaní malý reálny vplyv na politiku, takže takáto vláda by sledovala prevažne stredopravú politickú platformu. V tomto prípade však existujú dve riziká. Prvým by mohla byť potenciálna nestabilita, ktorá by mohla nastať v rámci koalície, ak by sa v poslancoch za HZD prejavili sympatie k svojej minulosti, keď patrili do Mečiarovej HZDS. Druhým rizikom je otázka, či by Západ a zvlášť USA (so špecifickým odvolaním sa na rokovania o vstupe do NATO) dôverovali vláde, ktorá by zahŕňala niektorých prominentných členov bývalej Mečiarovej vlády, ktorá bola v zahraniční tvrdo kritizovaná. Mohlo by to mať negatívny vplyv na perspektívy vstupu Slovenska do NATO a nemenej aj do EÚ.