Odborníci na vzdelávanie si roky lámali hlavy nad tým, ako zmerať vedomosti žiakov. Známky ako meradlo sa totiž neosvedčili, sú subjektívne, z jednotkára je na inej škole zrazu trojkár. A tak prišli na svet vzdelávacie štandardy.
Jednoducho vysvetlené: štandard je to, čo by dieťa malo vedieť, aj keď ho, ako sa hovorí, zobudíte o polnoci. Sú to vedomosti, ktoré by mu nemali vyfučať z hlavy. Deviatak by teda napríklad vôbec nemal mať problém so štandardmi z tretej triedy.
Hoci prvé vzdelávacie štandardy, ktoré hovoria o tom, čo by mal žiak v ktorom ročníku vedieť, boli schválené a vydané už v rokoch 1998 až 2000, učitelia ani rodičia ich dodnes veľmi nepoužívajú. Niektorí učitelia (nehovoriac o rodičoch) o štandardoch dokonca ani nevedia.
Mnohí z nich sa naďalej spoliehajú na učebnice a ťažko prijímajú fakt, že žiaci nemusia vedieť všetko, čo v nich je.
Na čo slúžia štandardy a pre koho sú? Čo by podľa nich mal vedieť žiak z čítania a literárnej výchovy od 1. do 3. ročníka základnej školy?
Dočítate sa v utorok v prílohe Škola a rodina denníka SME.
