FOTO – ARCHÍV
Jeden z najslávnejších cyklistov v bývalom Československu, brniansky rodák Jiří Daler, je aj v 62 rokoch svojmu športu verný. Ešte sadne do sedla, venuje sa mladým, ale viac inklinuje k cestnej cyklistike, hoci úspechy žal na dráhe. Tam sa však v úlohe trénera dočkal mnohých sklamaní a podrazov a nerád na toto obdobie spomína.
Dules, ako ho v cyklistickej rodine oslovujú, získal prvý najväčší úspech hneď na olympijských hrách. V roku 1964 vybojoval na dráhe v Hačioži neďaleko Tokia zlato v stíhacích pretekoch na 4 km. Predtým ani potom sa to žiadnemu cyklistovi z Česka či Slovenska nepodarilo. Paradoxné je, že dráha, z ktorej má zlato, už neexistuje. Japonci ju postavili len kvôli olympiáde a hneď po dojazdení poslednej disciplíny tam vysadili kvetinový park.
Výmeny medailí
Jirko má okrem tokijského zlata vo vitríne aj jedno striebro z MS 1966 vo Frankfurte a tri bronzy – 1964 Paríž, 1965 San Sebastian a 1967 Amsterdam. Nie je z tých, ktorý by si kovmi nárokoval výhody. Keď mal ukázať medaily, najdlhšie hľadal spomínanú zlatú. Bola v almare medzi vecami, ktoré sa často nepoužívajú. Keď ju objavil, zaspomínal si: „Už má správnu škatuľu aj stužku. Kedysi ju na nejakej výstave vymenili, pred pár rokmi ju našli, ale zároveň s tým som stratil aj kamaráta. Vymenili ju totiž s medailou diskára Daňka, a keď po Ludvovej smrti dávali do poriadku jeho medaily, našli aj moju,“ vraví Daler.
Výlet za zlatom
Na cestu do Tokia spomína ako na príjemný výlet. „Cestovali sme s Air France a mne sa zdalo, že letíme nejaké etapové preteky. Presadali sme vari desaťkrát, boli sme v Bahrajne, Saigone, v Rangúne sme spali. Keď sme dorazili do Tokia, skonštatovali sme, že Japonci vyzerajú ako my, len majú šikmé oči. Vo výprave vládla po pohoda. Akoby predzvesť veľkých úspechov. Spomedzi 20 stíhačov sa predieral kvalifikáciou. Zdolal Nemca Spiegelberga, Poliaka Josefowicza. V semifinále Dána Isaksson, bez problémov. V druhom Talian Ursi zdolal majstra sveta Holanďana Groena v olympijskom rekorde. Razom sa stal favoritom. Finále. Štyri okruhy jazdia takmer rovnako, červené a zelené kontrolné svetlá blikajú na sekundu rovnako. Od polovice pretekov Daler zrýchľuje. V šiestom okruhu vedie o meter. Zvyšuje tempo, aj keď má už náskok. Vyhráva na dráhe, ktorú odvtedy nikto nevidel.
Prezidentovo stop
Ursi bol zaujímavý zjav. Vyletel ako raketa a boli podozrenia, že užíva doping. „Taliani boli vtedy v Tokiu jediní mimo ubytovne, bývali v luxusnom hoteli,“ spomína Daler. „Správali sa k ostatným odmerane, nikto im nedržal palce a my ostatní sme mali medzi divákmi výhodu. Ursi jazdil, akoby vstal z mŕtvych. To sa zdalo čudné po dovtedajších nepresvedčivých výsledkoch.“ Súperi sa počas OH dožadovali dopingovej skúšky, ale prezident UCI, Talian Adriano Rodoni povedal stop, vraj do osobných vecí cyklistov nikoho nič nie je. „Asi na tom dopingu niečo bolo. Ursi bol viackrát v podozrení, neskôr strašne pribral, bol akoby nafúknutý, mal problémy so srdcom a nedožil sa päťdesiatky,“ spomína Daler.
Doping – káva
V poslednom čase sa okolo dopingu krúti svet. „My sme tiež všeličo skúšali, čo pomôže, ale treba vziať do úvahy rozdiel medzi dopingom a podpornými prostriedkami. Ako to bolo so mnou? Ja som ‘žral‘ všetko, najmä veľa. Smolík sa mi smial, že mám veľkú spotrebu a malý výkon. Na mňa zaberala káva. Vypil som litre. Ale čo sa robí teraz, to je iná silná káva. Nechápem, že ľudia do seba napchávajú EPO, krvný doping, hrajú sa potom vďaka výsledkom na slávnych, lenže zároveň s tým si podpisujú predčasné úmrtné oznámenia.“
Medzi odvážnymi
V roku 1969 sa dostal ako prvý cyklista od nás medzi profesionálov do francúzskeho tímu De Gribaldi. „Ako amatér som dosiahol všetko, lákali nové méty. Profíkov som poznal iba z časopisov.“ Štartoval medzi profesionálmi aj na MS a prišiel do cieľa, čo sa ďalšiemu cyklistov od nás podarilo až o 28 rokov. Štartoval na najdlhších pretekoch v roku 1969 na trati Bordeaux – Paríž (592 km). Na štart sa postavilo 13 odvážnych. „Skončil som ôsmy. Po 270 km na nás čakali vodiči na motorkách a časť trate sme išli za nimi. Môj vodič nasadil vysoké tempo a uštval ma. Bol som ‚mŕtvy‘, preberal som sa o hodinu. Posledných sto kilometrov som šiel v pohode, ale stačilo to iba na ôsme miesto. Ale zážitok to bol skvelý.“
Totalitná opona
De Gribaldi ponúkli zmluvu aj na rok 1970, boli s Dulesom spokojní, lenže… „Doma naberal totalitný režim obrátky. Sedem funkcionárov sľúbilo, že môžem ísť, podpis posledného všetko zmazal. Na jar ma pozvali na omnium hviezd do Alžírska, boli tam Anquetil, Altig, Merckx a ja som vzhľadom na situáciu doma vedel, že sú to posledné preteky, koniec kariéry.“ Stal sa trénerom v Dukle Brno. Neskôr v reprezentácii vedľa Bartoníčka na ceste. V roku 1993 mal najsilnejší reprezentačný tím, Bílek vyhral novodobé Preteky mieru, Tesař získal bronz na MS.
Jirko Daler, ktorý bol hviezdou na dráhe, slávil napokon trénerské úspechy na ceste. Málokto vydržal pri svojom športe v aktívnej činnosti tak dlho ako on. Ešte aj dnes je takmer denne v sedle. Stará láska nehrdzavie.
