MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 19. septembra (SITA) - Denník Sme informuje, že po vstupe do únie dostane Slovensko peniaze na stavbu diaľnic a na environmentálne projekty. Vláda totiž v stredu schválila čerpanie z európskeho kohézneho fondu. V prípade začlenenia do Európskej

únie budeme môcť v rokoch 2004 až 2006 minúť z tohto fondu sumu v rozpätí 558,10 až 750,54 milióna eur, čo je 25 až 33 miliárd korún. Peniaze z kohézneho fondu sú určené na financovanie „rozvoja transeurópskej dopravnej siete“ a na zaplatenie projektov životného prostredia, ktoré od nás žiada únia. V prvých troch rokoch nášho členstva z nich budeme môcť čerpať 1,315 miliardy eur, čo je v prepočte okolo 58 miliárd korún. Minimálna hodnota dotovaného projektu bude desať miliónov eur. Slovensko takisto prijalo podmienku únie, že ročné príjmy z tohto fondu nepresiahnu štyri percentá HDP krajiny. Na túto formu podpory majú nárok tie členské štáty únie, ktorých HDP na jedného obyvateľa nepresahuje 90 percent európskeho priemeru. HDP na jedného Slováka je v súčasnosti tesne nad päťdesiatimi percentami priemeru členských krajín únie, no po mohutnom rozšírení v roku 2004 tento priemer výrazne klesne. Tento pokles by však nemal byť taký veľký, aby sme stratili nárok na podporu z kohézneho fondu.
Ako píše Národná obroda, bývalý maďarský premiér Viktor Orbán dal znovu o sebe vedieť. Určil si totiž podmienky, za ktorých bude jeho strana Fidesz ochotná hlasovať za zmenu ústavy, ktorá bude nevyhnutná pri vstupe Maďarska do Európskej únie. Podľa Orbána nie je jedno, za akých okolností do nej Maďarsko vstúpi. Preto vláda, aby neohrozila budúcnosť krajiny, musí naplniť isté kritériá. László Kovács, minister zahraničných vecí a predseda socialistov (MSZP), označil Orbánove slová za hazardovanie s budúcnosťou národa. Polarizovanie spoločnosti v otázke vstupu do únie označil za cynické a nebezpečné. Ako upozornil, bez zmeny ústavy nie je možné uskutočniť ani referendum o vstupe do EÚ.
Pod veľkým tlakom podľa Hospodárskych novín prichádza jeden z najväčších politických a diplomatických činov od roku 1945 - rozšírenie Európskej únie predbežne o desať kandidátskych krajín. Z tohto dôvodu chce Európska komisia odovzdať správy o pokroku jednotlivých kandidátskych krajín o týždeň skôr ako bolo plánované a zabezpečiť tak, aby vlády členských krajín únie mali dostatok času na ich preštudovanie a posúdenie. Tento krok možno len privítať. Neprijímajú sa dôležité rozhodnutia, pretože sa čaká na výsledok volieb v Nemecku - najmocnejšej krajine EÚ. Pokiaľ Nemecko neodvolí, nemožno vyriešiť také dôležité otázky, akými sú napríklad priame platby v poľnohospodárstve. Kancelár Gerhard Schröder nechal tieto a iné otázky v predvolebnom boji nezodpovedané. K časovému tlaku sa pridáva aj ekonomický tlak. Viaceré krajiny únie sa ocitajú v nebezpečenstve, že nebudú schopné splniť príslušné záväzky. Jednou z najčastejšie opakovaných úvah v sídle európskej únie je tá, kto bude financovať rozšírenie, pokiaľ sa "starým" členským krajinám vymknú spod kontroly ich vlastné štátne rozpočty. Tlak však prichádza aj z kandidátskych krajín, v ktorých kvôli rôznym populistickým vyhláseniam narastá skepsa voči EÚ.

kh

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?