Pre strážcu svätyne v najlepších brankárskych rokoch je to obzvlášť nepríjemná skúsenosť. „Bolo to hrozné, už nikdy by som to nechcel zažiť. Za chrbát mi padal jeden gól za druhým a ja som cítil úplnú bezmocnosť. Zdalo sa mi, že už v šesťdesiatej minúte sme sa všetci modlili, aby prišiel koniec zápasu,“ opisoval svoje pocity T. Bernady.
Podľa neho mal on i jeho spoluhráči v úvodnej štvrťhodine pocit, že sa súperovi dokážu vyrovnať, že ho nepúšťajú do žiadnych veľkých šancí. Potom sa to na neho začalo valiť. „Už som si začal myslieť, že keď si domáci povedia, tak dajú gól. Boli mimoriadne efektívni, lebo ten tlak nebol až taký drvivý. Podľa výsledku 0:6 to vyzerá tak, že sme sa nedostali ani za polovicu, ale skutočnosť bola iná. Bordeaux však bolo jasne lepšie, s takým silným súperom som sa osobne ešte nestretol. Som zo zápasu sklamaný. Ťažko sa z toho budeme dostávať, pokúsime sa to nejako odčiniť aspoň v odvete,“ dodal skormútený Bernady. Od súperových hráčov dostal v skutočnosti iba päť gólov, ten predposledný, pôvodne pripísaný Portugalcovi Pauletovi, totiž nechtiac poslal za jeho chrbát spoluhráč Pavol Vavrík.
Nestalo sa teda, čo si želal jeden z fanúšikov Matadoru, že „púchovskí orli pristrihnú lastovičkám z Bordeaux krídla.“ Girondins Bordeaux si 6:0 zapíše do rekordných análov klubu. Za sebou bohatú minulosť na medzinárodnej scéne. V Pohári UEFA dokonca absolvoval už sedemnásť ročníkov, štyrikrát sa predstavil v EPM/Lige majstrov a dvakrát v už zaniknutom Pohári víťazov pohárov. Až doteraz bolo maximom víťazstvo 5:0 proti Carl-Zeiss Jena a Bohemiansu Dublin. Teraz je na „listine hanby“ púchovský Matador.
(tasr, ja)
