FOTO - ARCHÍV
„Iba sto metrov mi chýbalo k zlatu, to človek beží ako o život. Za mnou bol Mimoun, až potom veľký favorit Schade. Keď som zostupoval zo stupňa víťazov, išla Dana hádzať oštepom. Jééj, ty si zvíťazil, hovorila, a chňap, zobrala mi medailu. Než som sa osprchoval, mala svoju vlastnú.“
Emil Zátopek, najlepší český i československý športovec všetkých čias, takto tisíckrát opisoval minútku okolo piatej popoludní na olympiáde v Helsinkách 24. júla 1952.
Skvelý rozprávač vždy slovko pridal, niekedy ubral, a prikrášlil. Pointa zostala rovnaká, a chvíľa historická. Najslávnejší manželský pár, aký kedy šport poznal, získal počas polhodiny dve zlaté medaily. Ďalšiu výnimočnosť má na svedomí osud. Manželia sa narodili na deň presne 19. septembra 1921, svadbu mali symbolicky v duchu tejto vzácnej zhody - 19. septembra 1948.
Verní v dobrom i v zlom
Nevyspytateľnosť osudu, či jej človek verí, alebo nie, spojila dvojicu, ktorá by bola vzorom aj keby nebola slávna.
Zátopkovci prežili spolu neskutočne krásnych 53 rokov. Prešli obdobím Gottwaldových detí, úsekom odporu i prikyvovania bývalému režimu. Napokon sa dožili všeobecného spoločenského uznania.
Počas okupácie v šesťdesiatom ôsmom Emil v plukovníckej uniforme vysvetľoval Rusom stojacim na tanku, aby odišli. Ďalších šesť rokov robil šesťsto metrov pod zemou baníka v Jáchymove. Po čiastočnej rehabilitácii v roku 1977 však odsúdil Chartu ‘77.
V päťdesiatych rokoch sa kamarátil s Belgičanom Gastonom Reiffom. Francúza Alaina Mimouna považoval priam za brata. On, dôstojník ľudovodemokratickej armády. Austrálčanovi Ronovi Clarkovi dal o desaťročie neskôr jednu zo svojich štyroch zlatých olympijských medailí. Melbourčan totiž utvoril sedemnásť svetových rekordov, ale na OH (1964) získal iba jednu bronzovú medailu.
Nad všetkým vysoko vyčnieva láska, vernosť a oddanosť manželov Zátopkovcov v dobrom i v zlom. Pani Dana sa dnes dožíva v plnom zdraví a iskrivej starobe osemdesiatin, času, keď vek vysoko ctí životnú púť. Emil sa, žiaľ, toho istého výročia nedožil. Zomrel po dlhej chorobe 22. novembra 2000. Hrob má na Valašskom cintoríne v Rožnove pod Radhoštěm.
Valašské či slovácke?
Mladík Zátopek a slečna Ingrová sa spoznali v roku 1945 na pretekoch v Zlíne, kde Dana prvý raz prekonala národný rekord v hode oštepom a Emilovi sa podarilo to isté v behu na 3000 metrov. O rovnakom dátume narodenia sa dozvedeli hneď na jednom z prvých rande a s úsmevom si ukazovali občianske preukazy. „Mamička Zátopková tvrdila, že Emil sa narodil niečo po polnoci, takže je o niekoľko hodín starší,“ spomínala pani Zátopková. Emil namietal, že mamička si to pamätať nemohla, lebo pochádzal z ôsmich detí.
Pani Dana nám v rozhovore pri výročí 75. narodenín nádherne vykreslila fungovanie spoločnej cesty životom manželov Zátopkovcov. „Ani jeden z nás nie je a priori optimistom. Prežili sme aj veľmi ťažké časy. Práve cez ne nás však dvíhalo vedomie, čo sme dokázali. Nešlo o nostalgické spomínanie alebo sebaľútosť, ale cez spomienky sme dozrievali k optimizmu a pevným postojom. Emilov humor je príslovečný, strhujúci, s ľudovou múdrosťou, v ktorej sme často nachádzali odpovede na prípadné krivdy. U nás to funguje tak, že Emil zabáva, ja som jeho prvou a najusmiatejšou poslucháčkou.“ Astrologicky mali byť dvojičkami, ale neboli. Slávny bežec však jedným dychom dodal, že jediné „hádky“ zažili doma v pražskej Tróji, v záhrade pod mohutným orechom. Zbožňovali si tam po moravsky trochu vypiť vínka a ticho zaspievať. „Išlo o to, či to budú pesničky slovácke, alebo valašské,“ usmieval sa príslovečne od ucha k uchu.
Z oštepov vyrobil vešiaky
Emil, syn stolára z Karvinej, vyštudoval vyššiu chemickú priemyslovku v Zlíne, ktorú dotoval Tomáš Baťa. Dana Zátopková-Ingrová zase vyrastala v známej dôstoníckej rodine, väčšinou v Uherskom Hradišti. Jej strýko Jan Sergej Ingr bol ministrom národnej obrany v londýnskej exilovej Benešovej vláde počas druhej svetovej vojny. V oboch zostalo čosi starosvetské, prvorepublikové. Pani Dane nevšedná elegancia, manželovi nekonečný zmysel pre humor.
Niektoré historky sú chronicky známe. Ako neznámy vojak uštval veliteľovho vlčiaka, ktorý sa k nemu pridal s vrtiacim chvostom k tréningu. Na druhý deň pred Zátopkom zaliezol so stiahnutým chvostom do búdy. Už ako slávny cestou na Strahov súťažil bežne s električkou. Z manželkinej zbierky drevených oštepov vyrábal po čase, samozrejme s jej súhlasom, rúčky na zmetáky a vešiaky na bielizeň.
Zátopek bol výmyselník, novátor i samorast. Na spartakiádnom štadióne trénoval v piesku i v blate v kanadách. Nemal trénera. Posilňoval v byte. Činky spúšťal za hlavu na žinenku. Domovník sa šiel zblázniť od rachotu.
Akoby ho škrtili
Boli obdobia, keď týždenne zabehol 250 kilometrov, čo je približne norma súčasného maratónca. Nebehal iba veľa, ale intenzívne. Štvorstovku rýchlo, druhú pomalšie, kolo za kolom, úsek za úsekom. Na vojenčine v Uherskom Hradišti to robil po nociach. Na cestu si svietil baterkou, alebo trénoval pri osvetlenej vlakovej štreke, popri ktorej si nakreslil vápnom dráhu.
Zátopek bol od prírody skôr bežecký antitalent. Brit Roger Bannister, prvý muž, ktorý zabehol míľu pod štyri minúty, napísal, že Čech na dráhe pôsobí, akoby ho niekto škrtil. „Som rýchly, v atletike sa neboduje ako v krasokorčuľovaní,“ logicky obhajoval svoj štýl so zaklonenou hlavou a vyplazeným jazykom Emil.
Pani Dana a rozprávkový Peťo
Ak by sme písali iba o športových úspechoch, Emil by bol objektívne jasne v popredí. Olympiádu vyhral štyri razy, helsinská zlatá trojkoruna víťazstiev na 5 km, 10 km a v maratóne zrejme zostane navždy nezopakovaná. Dana Zátopková dosť nespravodlivo, ale vždy s pochopením i hrdosťou žila v ústraní manželových supervýsledkov. Tiež bola na OH 1952 prvá, o štyri roky v Melbourne štvrtá. Ešte v Ríme 1960 druhá. Aj v tomto prípade vek ctí, mala 39 rokov. Československá atlétka raz prekonala svetový rekord, dvakrát bola majsterkou Európy. V oštepe je jednou z najúspešnejších atlétok histórie. Každý ju úctivo oslovuje: „Pani Dana.“ Králi, princovia, šéfovia svetového športu. Ako bývalú skvelú športovkyňu i stále veľmi aktívnu členku medzinárodného olympijského hnutia.
Emilovi Zátopkovi hovorí celý svet: česká lokomotíva. Je taký známy, že aj jednotlivé národy majú pre jedného z najznámejších Čechov svoje oslovenie. Fíni ho povzbudzovali: Hive Satu, Peka, čiže Výborne, rozprávkový Peťo, čo je hrdina severských detí. Portugalčania zase Žakto - pek, to je zase upravený výraz na prúdové lietadlo (motor jacto znamená skok alebo prúd.). V roku 1990 pomenovali podľa Zátopka planétku medzi Marsom a Jupiterom s poradovým číslom 5910 na návrh jeho veľkého fanúšika, Američana G. V. Williamsa.
