Práve tento fakt využil český autor Václav Fiala v knihe Umělecká Paříž (Lidové noviny, Praha 2002) s podtitulom Průvodce po stopách spisovatelů, malířů, hudebníků a bohémů, kde predstavuje vyše 1200 umelcov, spojených s týmto mestom na kratší či dlhší čas alebo natrvalo.
Je to ojedinelá, fascinujúca kniha, ktorá si nevšíma bežné turistické miesta, nesprevádza svojho čitateľa po pamiatkach architektúry, múzeách, kostoloch a iných pamätihodnostiach, ale zameriava sa výlučne na ulice a domy, často aj celkom nenápadné, kde bývali, tvorili, bohémčili umelci rozličných národností, no najmä Francúzi. Fiala (1942) zrejme venoval tvorbe svojej knihy desiatky rokov, lebo toto dielo obsahuje komprimát najrozličnejších poznatkov, ktorému muselo predchádzať dôkladné štúdium nielen histórie, ale aj množstva umeleckých monografií, biografií a autobiografií.
Koncepcia diela vychádza z plánikov mestských častí, ktoré sú uverejnené jednak pred každou z osemnástich kapitol a majú aj numerické označenie ulíc, kde sú príslušné domy, alebo priamo v texte kapitol, takže orientácia je vcelku jednoduchá. Autor postupuje krok za krokom, najprv vysvetlí pôvod názvu ulice, potom sa zastavuje pri jednotlivých objektoch a uvádza mená osobností, ktoré v nich kedysi dávno alebo v novšej dobe žili. Ale keby len to. Neuspokojil sa iba s ich menami a krátkou charakteristikou, čo by pre tuctového turistu možno stačilo. Fiala však podáva priam životopisné miniportréty tých-ktorých umelcov, zhustene hovorí o zlomových momentoch ich existencie, spomína mená manželiek, manželov, mileniek, milencov, modeliek a konkubín, počet detí, prípadne genealógiu, venuje pozornosť umeleckým priateľstvám, na niektorých miestach dokonca cituje z korešpondencie, pamätí, spomienok, ba aj z literárnych diel, nezabúda na všelijaké kuriozity, pikantérie a škandály a, samozrejme, ani na najhlavnejšie diela umelca.
Autor nezanedbal ani medzinárodný aspekt umeleckého Paríža, veď okrem iného aj ten prispel k svetovej sláve mesta. S rovnakou akríbiou píše o tamojšom pobyte amerických (Hemingway, Faulkner, Steinová), rakúskych (von Horváth, Roth, Rilke), sovietskych (Majakovskij, Erenburg), poľských (Mickiewicz, Chopin) a ďalších spisovateľov, maliarov a skladateľov, špeciálnu pozornosť však venuje aj umelcom českým, z ktorých azda najvychýrenejší bol Mucha a Martinů. Škoda, že si v tejto súvislosti nevšimol, resp. nevypátral aj slovenského sochára a medailéra Viliama Schiffera, ktorý žije v Paríži už od roku 1945.
Poslednú kapitolu venoval Fiala parížskemu cintorínu PŹre Lachaise, kde sú pochované osobnosti, neodmysliteľné od dejín a kultúry Francúzska. Pri prechádzke sekciami tiež načrtáva krátke profily tých, čo neboli uvedení na iných miestach (speváčka Piaf, herečka Bernhardtová a ďalší).
Hoci Fiala mal pri tvorbe knihy o Paríži i českých predchodcov (napríklad kniha Štýrského, Toyen a Nečasa Průvodce Paříží a okolím z roku 1927 a Hotmara Rendez-vous s Paříží z roku 1988), jeho dielo je svojou koncíznosťou, pestrosťou a atraktivitou podania jedinečné, lebo je čitateľsky magnetizujúce.
