Miloš Železňák. FOTO - MARIÁN BARTKO
Prvý album nahral Železňák so svojou kapelou Keby-kedy, druhý je jeho sólovým počinom. Napriek tomu na ňom vytvoril množstvo priestoru pre iných spevákov ako Peter Lipa, Janko Kuric, Silvia Josifoská či Jozef Barina. „Skladby, ktoré spievam, majú aj desať rokov, a tie nové som šil na mieru s tým zámerom, že si pozvem hostí, keďže môj hlasový prejav je dosť obmedzený,“ hovorí. S Lipom či Josifoskou už gitarista v minulosti spolupracoval, pri Kuricovi to skúsil naslepo: „Najprv som nahral celú muziku a nezmixovanú verziu som mu poslal. Janko Kuric hneď povedal, že nerobí hosťovačky, ale moja pesnička ho natoľko oslovila, že ju naspieval.“
Niektoré piesne sú čistým rockom, do iných sa pletú gajdy a mandolína a dávajú muzike nádych írskych, alebo stredovekých skladieb. Ďalšie by obstáli ako scénická hudba. Voľnosť výrazu má svoj dôvod: „Možno pri prvom albume Moja hlava som sa trošku kontroloval, chcel som, aby znel jednoliato. Vtedy som si myslel to, čo dnes môžem s určitosťou poprieť, že to mohlo pomôcť cédečku v tom, aby sa hrávalo, aby bolo prijateľné. Teraz som si povedal, že kašlem na všetky reči a skúsenosti, lebo nie som od ničoho závislý,“ vysvetľuje hudobník, ktorý svoje albumy vydáva sám.
Preto si spieva texty, ktoré ukrývajú významy, známe len zasväteným. „Zrozumiteľnosť nie je vždy podstatná. Takisto mi boli pasáže niektorých filmov, ktoré som videl alebo kníh, čo som čítal, nejasné a práve to ma najviac zaujalo a ostalo v pamäti najdlhšie.“
Miloš Železňák je hudobník z východu, začínal v Humennom, prešiel cez pár štýlov od folku cez džez a cez pár miest, v ktorých hral, až skončil v Bratislave, v dnešnej dobe zdá sa, cieľovej stanici muzikantov. Ako vidí možnosti byť hudobníkom, ktorý tvorí na východe Slovenska? „Prostredie na tvorbu je dobré. Otázkou je, čo potom ďalej. Väčšinou sa to tam začína aj končí bez ohľadu na kvalitu. Potom treba prísť do Bratislavy, stať sa slávny a bohatý a zase odísť tam, kde je pokoj,“ smeje sa.
Jeseň je pre neho ročným obdobím, keď sa veci začnú hýbať, takže začal s koncertmi. „Keďže ma nebaví chodiť dvakrát tou istou cestou, určite aj nové pesničky dostanú inú podobu,“ hovorí Železňák a dodáva, že už má hotové zas niečo nové, kratučké pokusy z vážnej hudby a okrem toho ho chytila elektronika, do ktorej pravidelného rytmu chce zamontovať kus živého hrania.
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
