EÚ: Najdôležitejšie správy zo 17. septembra

BRATISLAVA 18. septembra (SITA) - MACEDÓNSKO: EU privítala demokratický priebeh voliebVyslanec Európskej únie pre Macedónsko Alain Le Roy ocenil priebeh pondelkových parlamentných volieb v Macedónsku. Le Roy podľa BBC prehlásil, že išlo o najdemok

ratickejšie voľby za posledných jedenásť rokov od vyhlásenia nezávislosti krajiny. Priebeh volieb podľa neho odráža rastúcu politickú vyspelosť po minuloročnom povstaní albánskych radikálov. Konečné výsledky hlasovania ešte neboli vyhlásené, no doterajší nacionalistický premiér Ljubčo Georgievski už priznal porážku v prospech lídra sociálnodemokratickej opozície Branka Crvenkovského. Crvenkovski chce zostaviť novú vládu s bývalým vodcom albánskych povstalcov Alim Ahmetim, ktorý získal väčšinu hlasov albánskej menšiny.
MEDGYESSY: Najdôležitejšie sú výhodné podmienky vstupu do EÚ
Maďarský premiér Péter Medgyessy v pondelok vyhlásil, že výhodná dohoda o vstupe do EÚ je pre neho dôležitejšia než dodržanie časového plánu ukončenia vstupných rokovaní do konca tohto roku. Medgyessy za najproblémovejšie považuje záležitosti poľnohospodárstva a rozpočtu. "Aj keď je veľmi dôležité včas ukončiť rokovania, dosiahnutie kvalitnej dohody je ešte dôležitejšie," povedal v Bruseli po stretnutí s predsedom Európskej komisie Romanom Prodim. Poľsko a Česká republika už varovali, že sa radšej vzdajú časového plánu na ukončenie rokovaní, ako by akceptovali nevýhodné podmienky prezentované v poslednej chvíli. Medgyessy očakáva tvrdé rokovania ohľadne dosiahnutia vyšších dotácii pre poľnohospodársky sektor a vyšších výrobných kvót, čo požadujú všetky kandidátske krajiny.
OSN: Grécko a Turecko podpísali dohodu o pomoci v prípade katastrof
Grécko a Turecko uzavreli na pôde Organizácie spojených národov (OSN) v pondelok dohodu o vzájomnej pomoci v prípade prírodných pohrôm. Memorandum o porozumení, ktoré podpísali turecký vicepremiér Sukru Sina Gurel a grécky minister zahraničných vecí George Papandreu, vychádza z neformálnej humanitárnej pomoci po zemetraseniach, ktoré obidve krajiny postihli v roku 1999. Dohodu podpísal aj koordinátor OSN pre mimoriadnu pomoc Kenzo Oshima. Podľa zmluvy Spojené národy budú poskytovať technické poradenstvo a budú zohrávať úlohu v každej operácii humanitárnej pomoci. Pri podpísaní dohody, ktoré sa uskutočnilo v čase rokovania Valného zhromaždenia OSN, predstavitelia Grécka a Turecka vyjadrili nádej, že nebude nikdy potrebná, obe strany sú však pripravené pomôcť v prípade katastrofy.
EÚ: Únia môže vyškrtnúť Cyprus z rozšírenia
Európska únia (EÚ) môže nasledujúci mesiac vyškrtnúť Cyprus zo zoznamu kandidátskych krajín, pripravených uzavrieť prístupové rokovania v decembri z dôvodu neistých výsledkov mierových rokovaní o budúcnosti rozdeleného Cypru. Lídri EÚ majú schváliť zoznam až desiatich krajín na summite v Bruseli v dňoch 24. a 25. októbra. Menované krajiny vstúpia do bloku v roku 2004. Medzinárodne uznaná grécka časť Cypru je na dobrej ceste v príprave svojej ekonomiky a zákonov pre vstup do únie, ale prekážkou sú rozhovory s cyperskými Turkmi o budúcnosti severnej časti ostrova. "Musíme si položiť otázku, či je múdre v tejto situácii uviesť, že Cyprus bude v nasledujúcej vlne (rozšírenia)," uviedol nemenovaný diplomat EÚ, ktorý poukázal na mierové vyjednávania ako aj na voľby v Turecku, ktoré sa majú konať 3. novembra. "Nechceme urobiť nič, čo by spôsobilo turbulencie v Turecku v súvislosti s ich voľbami," dodal.
EÚ: Portugalsko podporuje rozšírenie, no nechce prísť o fondy EÚ
Portugalsko, jedna z najchudobnejších krajín Európskej únie, si želá rozšírenie EÚ na východ, no zároveň žiada náhradu za stratu fondov EÚ, uviedol v rozhovore počas európskeho stretnutia Svetového ekonomického fóra v Salzburgu portugalský premiér José Manuel Durao Barroso. Táto najzápadnejšia krajina Európskej únie čelí strate podporných fondov z EÚ po vstupe chudobnejších východoeurópskych krajín do únie začiatkom roku 2004. "Čo sa týka záväzkov, v porovnaní s ostatnými členskými krajinami doplatí Portugalsko viac na rozšírenie, pretože ostatné krajiny sú bližšie a majú lepší prístup k trhom nových členských krajín," uviedol Barroso. "Preto dúfam, že nájdeme pochopenie únie pre potreby Portugalcov tak, aby rozšírenie nebolo ohrozené." Ako ďalej uviedol, Portugalsko si želá reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), ktorá je podľa neho voči krajine diskriminačná. "Ľudia si myslia, že z nej profitujeme, no opak je pravdou. Táto politika je viac menej určená iným formám poľnohospodárstva, ktoré sú rozsiahlejšie ako naše."
ČR: Špidla nevylučuje koniec svojej vlády
Český premiér Vladimír Špidla vyhrotil vládnu krízu, keď v pondelok na večernej schôdzke troch vládnych strán s prezidentom Václavom Havlom oznámil, že ak ministri Únie slobody-DEU neopustia jeho vládu, rozpustí kabinet. Potvrdil to dnes úradujúci predseda US-DEU Ivan Pilip. "Áno, padlo tam, že ak neopustíme vládu, podá demisiu," uviedol Pilip. Špidla chce unionistov vo vláde nahradiť nestraníckymi odborníkmi. Pilip však na hradnej schôdzke odmietol demisiu svojich ministrov tvrdiac, že Špidla v tom prípade musí vypovedať aj koaličnú dohodu. Tú by však musel zrušiť aj ľudovcom, ktorých potrebuje. Počas stretnutia Havel apeloval na Pilipa, aby jeho strana v každom prípade podporovala sociálnodemokratickú vládu až do doby, než Česká republika ukončí rokovania s EÚ. "Nepodarilo sa nič dosiahnuť," uviedol Pavel Fischer, šéf Havlovho politického odboru. Premiér Špidla po stretnutí s Havlom povedal len toľko, že "mantinely pre rokovanie sú teraz ostrejšie vymedzené".
VERHEUGEN: Varuje írskych voličov pred zatvorením dverí rozšíreniu
Írski voliči držia v rukách nádeje desiatich prevažne východoeurópskych štátov a v nadchádzajúcom referende o Zmluve EÚ z Nice by mali "otvoriť svoje mysle rozšíreniu". Povedal to komisár Európskej únie (EÚ) pre rozšírenie Günter Verheugen na európskom stretnutí Svetového ekonomického fóra v rakúskom Salzburgu. "Nemyslím si, že špeciálne v Írsku, kde ľudia získali mnoho výhod (vyplývajúcich z členstva)...dajú prednosť zatvoreniu dverí," povedal. Írsko zaznamenalo významný ekonomický rozmach po svojom vstupe do únie a jeho 3,9 milióna obyvateľov má v rukách osud 445 miliónov obyvateľov Európy po jej rozšírení, ak kandidátske štáty Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Malta, Cyprus, Slovinska, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Slovensko ukončia rokovania.
SPPK: Bude presadzovať rovnocennosť agropodnikateľov v EÚ
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) stále presadzuje rovnocenné postavenie agropodnikateľov a výrobcov potravín SR na spoločnom európskom trhu. Predseda SPPK Ivan Oravec pred odchodom na výročné rokovanie Kongresu európskeho poľnohospodárstva (CEA) do estónskeho Tallinu vyhlásil, že požaduje dôsledné dodržiavanie princípu rovnakého zaobchádzania po rozšírení spoločenstva aj vo vzťahu k poľnohospodárom členských krajín. Agentúru SITA o tom informoval hovorca SPPK Stanislav Nemec. Podľa Oravca by sa podujatia v estónskej metropole mali zúčastniť zástupcovia profesijných organizácií poľnohospodárov z vyše 30 európskych štátov.
BRITÁNIA: Voči irackým ústupkom je skeptická
Veľká Británia reagovala v utorok skepticky na iracký súhlas s návratom zbrojných inšpektorov a vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby pristupovalo k Saddámovi Husajnovi s najväčšou opatrnosťou. "Nesmieme zabúdať na to, že Saddám je v tejto záležitosti zvyknutý robiť si z nás bláznov," povedala hovorkyňa kancelárie premiéra Tonyho Blaira, ktorý je v nekompromisnom postoji k Iraku najbližším spojencom Washingtonu. "Počkajme a uvidíme, čo presne je na stole... My požadujeme neobmedzený prístup. Kedykoľvek, kamkoľvek, na akomkoľvek mieste." Iracký režim, ktorý sa ocitol pod silným diplomatickým tlakom pod hrozbou amerického vojenského útoku, súhlasil v pondelok s bezpodmienečným návratom zbrojných inšpektorov takmer po štvorročnej prestávke.
MAĎARSKO: Dátum vstupu do EMÚ chce určiť v polovici roku 2003
Maďarsko chce stanoviť oficiálny dátum vstupu do eurozóny v polovici nasledujúceho roka, uviedol to v utorok minister financií Laszló Csaba. Ako však povedal na konferencii podnikateľov, prípadný odklad vstupu do Európskej únie (EÚ), ktorý sa očakáva v roku 2004, by zapríčinil aj neskoršie prijatie jednotnej európskej meny, čo sa môže uskutočniť najmenej dva roky po vstupe do bloku. Csaba na stretnutí s novinármi vyhlásil, že zmena v neoficiálnom cieľovom dátume vstupu do eurozóny v roku 2007, ktorý si krajina stanovila v prístupovom hospodárskom programe, nebude znamenať spomalenie úsilia Maďarska znížiť infláciu a fiškálny deficit.
VERHEUGEN: Slovensko má pred sebou najdôležitejšie voľby
Historickému významu nadchádzajúcich parlamentných volieb na Slovensku s výzvou slovenským občanom, aby sa na nich zúčastnili, je venovaný príspevok komisára Európskej únie pre rozšírenie Güntera Verheugena, ktorý dnes prináša denník Pravda. Ako napísal, aj keď pred voľbami politici radi hovoria: budú to tie najdôležitejšie voľby, nie vždy je to tak. "V prípade volieb do slovenského parlamentu o niekoľko dní to však pravda je," uviedol.
Komisár dodáva, že Slováci sú starý kultúrny národ v srdci Európy. Majú mladú demokraciu a za sebou ťažké desaťročie. Tak ako všetky ostatné európske národy, aj Slovensko sa musí postaviť voči výzvam 21. storočia, ku ktorým patrí viac globálnej hospodárskej súťaže, razantný technologický rozvoj, nové neznáme krízy a ohrozenia. V Európe podľa Verheugena nie je žiaden štát dosť veľký na to, aby sám dokázal zvládnuť tieto výzvy. ICC: Dominikánska republika podpísala s USA dohodu
Dominikánska republika podpísala so Spojenými štátmi dohodu o vyňatí amerických občanov z trestného stíhania v rámci nového Medzinárodného trestného tribunálu (ICC). Informovalo o tom v utorok Ministerstvo zahraničných vecí USA. Latinskoamerická krajina podpísala Článok 98 dohody v pondelok po Rumunsku, Izraeli, Východnom Timore a Tadžikistane. Ďalšia krajina by dohodu mala podpísať vo štvrtok. Informoval o tom námestník ministra zahraničných vecí Otto Reich bez uvedenia ďalších podrobností. "Ďalšie tri krajiny by mali dohodu s USA podpísať tento týždeň," dodal. Spojené štáty chcú so všetkými krajinami uzavrieť podobné zmluvy s cieľom ochrániť svojich občanov pred politicky motivovaným alebo povrchným stíhaním pred novým tribunálom. Väčšina ich európskych spojencov je však proti tomu, pričom argumentuje, že dohody podkopú autoritu súdu, ktorý vznikol 1. júla a ktorý má mandát súdne stíhať vojnové zločiny, genocídu a zločiny proti ľudskosti.
MVO: Programy väčšiny strán sú z pohľadu fungovania SR v EÚ nejasné
Väčšina politických strán nemá vo svojich programoch buď žiadnu alebo len veľmi nejasnú predstavu o fungovaní Slovenska v Európskej únii (EÚ). Vyplýva to z analýzy, ktorú urobila Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). Ako sa v nej ďalej uvádza, napriek tomu, že Slovensko delí len niekoľko mesiacov od ukončenia vstupných rokovaní s úniou, mnohé stranícke programy zostali na úrovni spred niekoľkých rokov. Podobne, ako pri posledných voľbách v roku 1998, väčšina politických strán stále vníma vstup do EÚ len ako deklarovanie - heslo a záležitosť čisto zahraničnej politiky. Slovenskí politici tak až na výnimky zaostávajú za štátnymi úradníkmi a rezortnými odborníkmi, ktorí zastrešujú naše vzťahy s EÚ a v mnohom sú strojcami toho úspechu, ktorý Slovensko v prístupových rokovaniach dosiahlo.
SR: Energia 2000 nesúhlasí s posunutím termínu odstavenia V1
Občianske združenie Energia 2000 nesúhlasí s návrhmi niektorých politických strán, najmä SMER, HZDS a HZD, prehodnotiť termín odstavenia jadrovej elektrárne (JE) V-1 v Jaslovských Bohuniciach a dostavať 3. a 4. blok JE Mochovce. Podľa združenia odstaviť prevádzku JE V-1 Bohunice je nutné nielen pre požiadavku Európskej únie, ale hlavne z bezpečnostných dôvodov. Vláda SR rozhodla svojím uznesením o zastavení prevádzky V1 skôr ako bolo plánované, a to v rokoch 2006 až 2008. JE V-1 Bohunice bola uvedená do prevádzky v rokoch 1978 až 1980 a licencia na prevádzku bola udelená na dobu 25 rokov. Podľa združenia bezpečnosť západoeurópskych jadrových elektrární je minimálne desať krát vyššia a navyše sú všetky vybavené plnotlakovou ochrannou obálkou pre zabránenie úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia v prípade najťažších havárií.
KADLEČÍKOVÁ: Tieto parlamentné voľby sú naozaj najdôležitejšie
Mimoriadna dôležitosť slovenských parlamentných volieb spočíva podľa podpredsedníčky vlády SR pre európsku integráciu Márie Kadlečíkovej v tom, že Slovensko má bezprostredne pred sebou dva dôležité projekty - pozvanie do NATO a vstup do Európskej únie (EÚ). Ako pre agentúru SITA povedala v reakcii na článok komisára EÚ pre rozširovanie Güntera Verheugena v utorňajšom vydaní denníka Pravda, v ktorom povzbudil občanov k najvyššej možnej účasti na voľbách, iba vysoká účasť voličov môže zaručiť objektívne výsledky volieb. "Mali by sme voliť tak, aby sa tieto dva projekty stali skutočnosťou," zdôraznila Kadlečíková. Podľa nej únii ide najmä o to, aby Slovensko bolo aj po voľbách schopné pokračovať v komunikácii, ktorú otvorilo po summite v Helsinkách v roku 1999.
ŠVÉDSKO: Odbory chcú, aby sa vláda na euro pripravila už teraz
Švédska vláda by sa na referendum o vstupe do Európskej menovej únie (EMÚ) mala pripraviť už v návrhu budúcoročného rozpočtu, ak chce, aby Švédsko zaviedlo spoločnú menu v roku 2005, vyhlásil v utorok popredný ekonóm Dan Andersson z vplyvného odborárskeho združenia LO. Na seminári o EMÚ zdôraznil, že LO podporí zavedenia eura iba v prípade, že vláda vyčlení špeciálne fondy, ktoré budú slúžiť na ochranu švédskych pracovných miest v prípade vonkajšieho ekonomického šoku. Podpora zo strany LO je pre Sociálnych demokratov kľúčová, ak chcú, aby sa za prijatie eura v budúcoročnom referende vyslovila väčšina Švédov.
KALININGRAD: EK zvažuje ústupky pre obyvateľov ruskej enklávy
Európska komisia (EK) navrhne tento týždeň ústupky, ktoré by mali ukončiť spor s Moskvou kvôli vízam pre obyvateľov ruskej enklávy Kaliningdrad. Vyplýva to z dôverného materiálu Európskej únie (EÚ). Kaliningrad, ktorý má približne milión obyvateľov a je sídlom veliteľstva ruského pobaltského námorníctva, bude po vstupe Poľska a Litvy pravdepodobne v roku 2004 obkolesený územím EÚ. Podľa zvyčajných zákonov by jeho obyvatelia potrebovali na cestovanie do Ruska cez Poľsko a Litvu tranzitné víza, čo je podľa Moskvy porušením ľudských práv. EÚ sa obáva, že z enklávy bude do únie bude po jej rozšírení prúdiť kriminalita a choroby, ak si na hraniciach s Kaliningradom nezachová prísne kontroly. V návrhu, ktorý v utorok dostala k dispozícii agentúra Reuters, EK navrhuje, aby členské štáty EÚ zvážili cestovanie obyvateľov enklávy do Ruska v špeciálnych vlakoch bez vízovej povinnosti.

ll

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 17. septembra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 17. septembra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?