FOTO - ARCHÍV
ov divákov pred televíznymi obrazovkami nepripúšťa, že by Japonci v záverečnom finále nezískali štvrté zlato. Holandský obor Anton Geesink (198 cm, 115 kg) síce pred tromi rokmi na majstrovstvách sveta obral zdesené Japonsko o hegemóniu v jeho národnom športe, ale pri premiére džuda pod piatimi kruhmi japonského zástupcu v najťažšej kategórii Akia Kaminagu favorizuje aj domáce prostredie.
Holanďan však krátko po začiatku zovrel Japoncove paže do silných klieští a priľahol ho na zemi. Ak ho na nej udrží 30 sekúnd, je olympijským víťazom. Tak hovoria pravidlá. Nehybný Kaminaga robil, čo mohol, ale zo zovretia sa vymaniť nedokázal. Po dvadsiatich sekundách to už jeden z hŕstky holandských divákov nevydržal a v hrobovom tichu sa zdvihol a pobral sa na žinenku oslavovať. Geesink jednou rukou držal ťažko dýchajúceho Kaminagu na zemi a druhou mu veliteľsky prikázal, aby sa vrátil na sedadlo.
Takou veľkou silou oplýval holandský reprezentant, na ktorého Japonsko po veľkom triumfe nikdy nezabudne. Bol prvý, kto kolíske džuda ukázal, že je zdolateľná. Dodnes je v krajine vychádzajúceho slnka považovaný za hrdinu. Až jeho víťazstvo spôsobilo konečne rozmach džuda aj v Európe. Do tých čias akoby starý kontinent neveril, že sa môže Ázijčanom rovnať.
V detstve vyhrával futbal a plávanie
Anton Geesink sa narodil v roku 1935 v Utrechte a prvých trinásť rokov o existencii džuda vôbec netušil. „Hral som futbal a skúšal plávať. Keď som však v roku 1948 videl japonskú džudistickú exhibíciu, hneď som sa rozhodol. A ani jeden deň v živote som to neoľutoval,“ vyhlásil Holanďan, ktorý v rokoch 1952 až 1967 získal na žinenke 21 titulov majstra Európy, tri svetové prvenstvá a spomínané olympijské zlato z Tokia.
Filozofické reči, ktorými Japonci opriadali svoju džudistickú techniku, ho vždy nechávali chladným. Používal zvláštnu, no zato účinnú vlastnú techniku. Cenné kovy, ktoré si za svoju bohatú kariéru vydobyl, však dnes už doma nemá. Dobrák od kosti totiž skoro všetky svoje medaily predal. Zisk z nich venoval na charitu.
Za medaily vystaval školu
Veľkou mierou pomohol najmä deťom v brazílskom Belo Horizonte. Geesinkove peniaze sa použili na výstavbu tamojšej základnej školy. „Všetko sa to začalo v roku 1965, keď som sa počas svetového šampionátu v Riu de Janeiro stretol s holandským misionárom, ktorý ma pozval do Belo Horizonte a spýtal sa, či nemám záujem tamojším deťom pomôcť. Urobíme vraj pre ne exhibičný turnaj a vyzbierané peniaze dáme na výstavbu školy. Sľúbil som, že prídem, a hneď po tom, čo som si v Riu vydobyl tretie svetové zlato, som aj prišiel. Bolo však tak horúco, že sa turnaj napokon nekonal, no krátky pobyt na mieste úplne zmenil môj pohľad na svet. Hneď po prílete domov som sa zaviazal, že vymyslím spôsob, ako deťom pomôcť. A predaj medailí sa ukázal napokon ako najvhodnejší,“ spomínal Geesink pre magazín Olympic Review počas sydneyskej olympiády pred dvoma rokmi.
Anton po návrate z Brazílie ponúkol svoje vavríny prostredníctvom televízie a utŕžil za ne 65-tisíc guldenov (asi 30-tisíc dolárov). V tých časoch dosť na výstavbu školy. „Zbavil som sa všetkých medailí. Až na prvé zlato zo svetového šampionátu v roku 1961 a, samozrejme, tokijské. K nim sa viazali až príliš sentimentálne spomienky.“
Výsledok svojej investície však Geesink nikdy naživo nevidel. Do Belo Horizonte sa už nedostal. „Videl som však fotografie a školu naozaj postavili. A zostal som v kontakte aj s tamojším misionárom, ktorý sa do Holandska každé dva roky vracia.“ Nezostalo len pri jednej výpomoci. Geesink sa začal angažovať v sociálnej sfére. V Utrechte neváhal dokonca ani predávať miestne noviny, aby tým pomohol miestnym bezdomovcom.
S deťmi je v kontakte dodnes
Dnes je Anton ženatý, s manželkou Johannou má tri deti a štyri vnúčence. „Nie je to však môj jediný kontakt s deťmi. Každoročne organizujem tri až štyri víkendy pre všetkých malých záujemcov o džudo. A vďaka môjmu menu sa mi darí aj získavať od sponzorov peniaze na tento atraktívny šport,“ pochválil sa holandský športový hrdina.
Jeho meno mu pomohlo dostať sa aj do Medzinárodného olympijského výboru. Členom MOV sa stal v roku 1987 a zakrátko bol zvolený do komisie fair-play. Dobročinné renomé mu naštrbila korupčná aféra pred zimnými olympijskými hrami v Salt Lake City. Na listine zapletených sa totiž objavilo aj jeho meno.
