Do kresielka v malej miestnosti Národného onkologického ústavu si sadajú pacienti a rozprávajú. Ak nechcú rozprávať, mlčia spolu. Ak sú pripútaní k lôžku, psychologička Mária Andrášiová chodí za nimi. Ak nemôžu hovoriť, drží ich za ruku. Už siedmy rok dennodenne počúva ich osudy, bolesti, obavy, sny. Tie sny bývajú strašné.Sny, ktoré predpovedali metastázy?

Sny 28-ročnej pacientky Márie boli napokon dôvodom, prečo sa psychologička rozhodla venovať výskumu snov onkologických pacientov. „Maja mala karcinóm prsníka. Svoje ochorenie sa snažila zvládať statočne, z času na čas ale prestávala veriť, že sa vylieči. Preto prišla na psychoterapiu. Nechcela nič zanedbať, chcela urobiť všetko preto, aby sa vyliečila. Absolvovala operáciu, celý cyklus chemoterapie. Napriek tomu sa po krátkom čase objavila ďalšia hrčka a potom ďalšia.“

Počas takmer dvoch rokov, čo pacientka chodila na psychoterapiu, spontánne z času na čas rozprávala sny, najmä tie, ktoré ju prekvapili a nevedela si ich vysvetliť.

„Nevedela som to ani ja. Hoci dnes mi tie symboly, ktoré sa objavili v Majiných snoch, takmer bijú do očí,“ hovorí psychologička a opisuje sen, ktorý sa jej pacientke sníval niekoľko týždňov predtým, ako jej diagnostikovali metastázu v tele.

„Sníval sa mi strašný sen, počúvala som rádio a športový komentátor hlásil, že v meste vyvierajú gejzíry vody. Na jednom, druhom, treťom mieste. Postupne sa ulice začali zaplavovať, videla som skupinu vojakov v uniformách, ako kontrolovali uzávery vody. Ich prítomnosť ma desila, ale zároveň upokojovala.“

Dnes, po siedmich rokoch klinickej praxe a práce so snami si hovorím, bože, aká jasná symbolika toho, čo sa dialo v Majinom tele! V tom čase ma toto spojenie nijako zvlášť neoslovilo.“

Dve cesty v sne – bolo to posolstvo?

Pretože liečba u Maji zlyhala, šancu na život jej mala dať transplantácia kostnej drene. Maja sa rozhodovala. Mala len dve cesty, dve voľby, každá zamenala lotériu. Pýtala si od psychologičky radu.

Vtedy sa jej prisnil tento sen: „Bola som vo veľkej skupine ľudí, utekali sme, naháňali nás fašisti. Niekto nám poradil, že existuje aj nová cesta, ako uniknúť. Rozdelili sme sa do dvoch skupín: jedni išli starou cestou a časť z nás novou, ktorá mala byť bezpečnejšia, s menším rizikom, že nás chytia. Ale nakoniec sme sa všetci ocitli na mieste, kde nás všetkých chytili, obkľúčili a nahnali na štadión. Cítila som hrôzu, bezmocnosť a sklamanie, že nás aj tak dostali.“

Majin organizmus náročný zákrok nezvládol a dva týždne po transplantácii kostnej drene zomrela.

Prisnil sa mi deň a hodina jej smrti

Psychologička Mária hovorí, že sen, ktorý sa jej prisnil v noci pred smrťou pacientky, a spôsob, akým sa naplnil, ju natoľko fascinoval, že sa spätne vrátila ku snom, ktoré jej Maja v minulosti rozprávala. „Postupne som v nich nachádzala posolstvá a súvislosti, ktoré som predtým nevnímala. Zaujali ma natoľko, že som sa rozhodla venovať výskumu snov onkologických pacientov.“

„Sen, ktorý sa mi sníval z nedele na pondelok, deň pred smrťou mojej pacientky, si dodnes neviem racionálne a vlastne ani nijako inak vysvetliť. Prisnil sa mi totiž deň aj hodina Majinej smrti.

Psychologička rozpráva svoj sen spred siedmich rokov:

„Je pondelok poobede, idem tak, ako každý iný deň, na ARO navštíviť Maju. Keď som tam prišla, oznámili mi, že Majin stav sa náhle zhoršil a o pol štvrtej poobede zomrela. Cítila som veľkú ľútosť, že som ju už nestihla. Zrazu som sa ocitla v podzemných katakombách, hľadala som Maju, chcela som sa s ňou rozlúčiť. V drevených policiach boli uložení mŕtvi ľudia, naťahovali po mne ruky, volali ma. S údesom som odtiaľ ušla. Maju som nenašla. Vtom som videla, ako rodičia jej telo nakladajú do auta a odvážajú z nemocnice preč. Vydesená som sa prebudila.“

Keď v pondelok ráno skutočne bežala za Majou na ARO, našla ju v kritickom stave. O pol štvrtej poobede zomrela.

Žeby akási schopnosť intuície, niečo, čo v človeku existuje, ale nedá sa zmerať ani vysvetliť?

„Naozaj neviem. Netrúfam si tento zážitok vysvetliť. A okrem toho, je to tenký ľad, snažiť sa takéto zážitky analyzovať. Mohlo by to v odborných kruhoch vyvolať dojem špekulatívnosti a neprofesionálnosti. Preto ho nechávam len v podobe samotného snového zážitku,“ hovorí psychologička.

Po Majinej smrti začala ojedinelý výskum snov

„Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla pre výskum snov, je presvedčenie, že psychoterapeutická práca so snami môže byť veľkým prínosom. Poskytuje pacientovi priestor na objavenie alebo znovuprežívanie pocitov, ktoré si vedome nechce pripustiť, naznačuje terapeutovi, kde sa pacient v danej chvíli vo svojom vnútornom svete nachádza,“ hovorí Mária Andrášiová.

Sny, ktoré jej onkologickí pacienti spontánne prinášali, boli veľmi silné.

„Zaujímalo ma, či sa tieto špecifiká snov onkologických pacientov prejavia pri porovnaní s inou skupinou pacientov – napríklad neurotických. Napriek množstvu výskumov, ktoré sa v oblasti snov urobili, som nenašla ani jeden, ktorý by sa zaoberal analýzou snov onkologických pacientov.“

V skupine onkologických pacientiek sa najčastejšie objavili emócie bezmocnosti a strachu. Predstavovali takmer 90 percent zo všetkých emócií, ktoré sa vo sne vyskytli. Sny onkologických pacientiek sú v porovnaní so snami neurotických pacientiek oveľa menej zaľudnené a objavuje sa v nich výrazne nižší počet priateľov a známych. Tento rozdiel poukazuje na tendenciu izolácie onkologických pacientiek zo sociálneho prostredia.

Predpoklad, že sny onkologických pacientov sa od snov neurotických pacientov odlišujú vyšším výskytom témy ochorenia a smrti, sa nepotvrdil.

Témy vojen a živelných katastrof

Napriek tomu to boli sny, po ktorých sa ťažko zobúdza. U onkologických pacientiek sa nápadne často objavovali témy vojny a katastrof, ako sú záplavy a požiare. „Sú to udalosti, ktoré prichádzajú zvonku, sú nekontrolovateľné, je takmer nemožné ich ovplyvniť, alebo im zabrániť. Ak prenesieme obsahovú kvalitu tejto témy zo symbolickej roviny do reálnej, takouto udalosťou môže byť práve onkologické ochorenie a obava z jeho nekontrolovateľnosti,“ vysvetľuje Mária Andrášiová.

Typické témy v snoch onkologických pacientiek: zlyhanie a bezmocnosť (chcem rozprávať, a nemôžem… chcem sa zahaliť, a neviem nič nájsť… chcem kričať, a nemôžem vydať zvuk… spadla som do jamy, a neviem vyjsť… blúdim v lese, a neviem nájsť východ… je vojna … vtrhli k nám fašisti… strieľajú po nás… utekáme.

V skupine neurotických pacientov boli najčastejšie tieto témy: agresia zo strany neznámeho, ale konkrétneho človeka (niekto ma naháňa s nožom… so sekerou… niekto ma škrtí hadicou… uterákom), ďalej smrť, zomieranie (zomrela som… ležala som v truhle…zomieram na malomocenstvo), religiózna tematika (zjavil sa mi Ježiš, bojím sa ho… kráča ku mne Ježiš, je krásny). Opakovane sa objavili aj sny s nekonkrétnym, nejasne definovaným obsahom: niečo veľké, čierne sa na mňa valí… nejaká sila ma tlačí dole… nemôžem dýchať, pohlcuje ma to … volá.

Mária Andrášiová nepopiera, že výskum, ktorý je u nás úplne ojedinelý, má slabiny a úskalia. „Istým obmedzením výskumu bolo, že výskumná vzorka 30 žien nie je dostatočne veľká a že sme pracovali len so ženami s troma druhmi onkologických diagnóz. Výsledky nemožno zovšeobecniť na všetkých onkologických pacientov. Výskumami je napríklad dokázané, že sny žien obsahujú viac emócií ako sny mužov.“

Už len presadiť túto tému vo vedeckých kruhoch však bol obrovský problém. V tom jej pomohol profesor psychológie PhDr. Anton Heretik.

„Samotná téma analýzy obsahov snov môže vyvolať vo vedeckých kruhoch nejednu pochybnosť, veď snové výpovede nemožno exaktne merať. A výklad snov môže zaváňať mystikou či špekulatívnosťou.“

Napriek tomu psychologička zastáva stanovisko, že sen je spontánny výtvor človeka a bolo by neseriózne sa tváriť, že nemá žiadnu výpovednú hodnotu len preto, že ho nevieme exaktne preskúmať. Preto každý ďalší výskum, ktorý sa v tejto oblasti urobí, považuje za dôležitý.

„ Ak terapeut nepodľahne mystickému fluidu sna, práca so snami môže byť účinným terapeutickým nástrojom. Dovoľuje dozvedieť sa viac o emočnom ladení pacientov, o ich psychickom rozpoložení, opakujúce sa a traumatizujúce sa sny odhaľujú aj hlbšie úrovne ich prežívania a prinášajú do terapie témy, ktoré by možno zostali skryté.“