Farebné meditácie o ľudských osudoch ocenil na vernisáži Marie Gabánkovej (vľavo) aj režisér Dušan Hanák. (pet)
do reality, aby vytiahla na povrch veci skryté, tajomné a poetické.
Záujem o ľudskú figúru sa u Gabánkovej pretavil aj do portrétu. Spisovateľ Josef Škvorecký o tom napísal: „Zdá sa, že umenie portrétu sa už príliš nepestuje. Farebná fotografia, omnoho lacnejší prostriedok, ako zachytiť ľudskú tvár, ju z väčšej časti nahradila. Lenže ani najcitlivejší fotograf, vybavený najlepšou kamerou, nedokáže urobiť to, čo maliar. Preto mám rád Mariu Gabánkovú.“
