EÚ: Najdôležitejšie správy zo 16. septembra

BRATISLAVA 17. septembra (SITA) - ŠVÉDSKO: Vo voľbách zvíťazila ľavicaVo švédskych parlamentných voľbách sú už sčítané hlasy okrem hlasovacích lístkov zaslaných poštou. Premiér Göran Persson bol zvolený do ďalšieho funkčného obdobia na základe kam

pane, ktorej hlavnou témou bola ochrana švédskeho systému sociálneho zabezpečenia. Ten je založený na vysokých daniach a štedrých sociálnych dávkach. Perssonoví Sociálni demokrati a ich ľavicoví spojenci získali absolútnu väčšinu a prerušili tak víťazné ťaženie strán pravého stredu v európskych krajinách. Hlavná švédska opozičná strana, Umiernení, ktorá vyzývala k veľkému zníženiu daní, utŕžila všestrannú porážku. Zo strán pravého stredu si najlepšie viedla Liberálna strana, ktorá oproti posledným voľbám získala takmer trojnásobok hlasov. V predvolebnej kampani sa zamerala na otázky prisťahovalectva a integrácie cudzincov do spoločnosti.
EK: Hodnotiace správy zverejní o týždeň skôr
Európska komisia (EK) zverejní svoje výročné hodnotiace správy o kandidátskych krajinách o týždeň skôr, aby mali členské krajiny viac času na ich preštudovanie. Uviedol v nedeľu hovorca holandskej vlády Floris van Hovell. Holandsko žiadalo viac času na preštudovanie správy ešte pred summitom EÚ v Bruseli, ktorý sa bude konať 22. a 23. októbra. "Holandsko chce viac času na individuálne posúdenie pokroku kandidátskych krajín a na diskusiu s parlamentom," povedal van Hovell a dodal, že EK potvrdila, že zverejnenie správy posunie o jeden týždeň.Hodnotiace správy o pokroku kandidátskych krajín plánovala EK zverejniť 16. októbra. Pripravovaná hodnotiaca správa by mala byť posledná, pričom k záverom bude patriť aj odporúčanie alebo neodporúčanie ukončiť vstupné rokovania s jednotlivými kandidátskymi krajinami. Posun termínu zverejnenia o jeden týždeň dá členským krajinám dvojnásobný čas na preštudovanie správy.
LANDABURU: Írske "nie" by pravdepodobne oddialilo rozšírenie EÚ
Opätovné odmietnutie Zmluvy z Nice v Írsku by "pravdepodobne" narušilo plány ukončiť vstupné rokovania s kandidátskymi krajinami do konca tohto roku, priznal generálny riaditeľ Direktoriátu Európskej komisie (EK) pre rozširovanie Eneko Landaburu. Ako povedal, možnosť ďalšieho írskeho "nie" v referende v októbri je v súčasnosti jeho najväčšou starosťou. "Výsledkom by mohlo byť oneskorenie celého procesu rozšírenia," uviedol podľa týždenníka European Voice Landaburu. Odmietnutie zmluvy írskymi voličmi by podľa Landabura neumožnilo ukončiť proces rozšírenia na decembrovom summite EÚ v Kodani. "Negatívny výsledok by mohol vyvolať v únii šok a keď dostanete šok, nikto nevie, ako budú členské krajiny reagovať," konštatoval. Landaburu si myslí, že neúspech referenda v Írsku by znamenal znovuotvorenie otázok týkajúcich sa budúceho fungovania inštitúcií EÚ, najmä Rady ministrov. Ďalším dôsledkom írskeho "nie" by podľa neho bolo, že mnohí by začali považovať proces rozšírenia za príliš rýchly a málo podporovaný verejnou mienkou, napísal European Voice.
SR: Vláda by mala znížiť daňové zaťaženie a zmeniť sociálny systém
Jednou zo základných priorít novej vlády by mala byť daňová reforma, zníženie odvodového zaťaženia a zmena sociálneho systému. Najväčšou výzvou pritom bude, aby vláda odolala pokušeniu zavádzať vysoké daňové sadzby alebo nové dane pod rúškom harmonizácie daňového systému s Európskou úniou (EÚ). Uviedol v pondelok prezident Združenia daňových poplatníkov Slovenska (ZDPS) Ján Oravec. Tzv. socialistické strany pritom vo svojich programoch takmer vôbec neuvažujú o znižovaní daňového a odvodového zaťaženia, a konzervatívne a liberálne strany tiež nevenujú tejto problematike väčšiu pozornosť. Podľa prezidenta Svetovej asociácie daňových poplatníkov Björna Tarras Wahlberga treba zjednodušiť daňový systém, zaviesť nízke dane a minimálne regulovanie podnikania. "Vykonajte drastické kroky ešte pred vstupom do EÚ, pretože potom by mohlo byť neskoro," odporučil.
ČR: Premiér Špidla vyzval ministrov US-DEU k demisii
Český premiér a predseda sociálnych demokratov (ČSSD) Vladimír Špidla v pondelok oficiálne požiadal úradujúceho predsedu Únie slobody-DEU Ivana Pilipa, aby traja unionistickí ministri Petr Mareš, Pavel Nemec a Vladimír Mlynář podali demisiu. Pilip v tejto súvislosti podľa BBC uviedol, že je znovu potrebné rokovať o koaličnej zmluve. Predsedníctvo Únie slobody-DEU bude popoludní rokovať o ďalšom postupe. So všetkými predsedami strán vládnej koalície (ČSSD, Únia slobody-DEU, KDÚ-ČSL) by sa ešte dnes mal stretnúť prezident Václav Havel. Kríza českej vlády vypukla po piatkovom hlasovaní o „popovodňových daniach“ v poslaneckej snemovni. Vládnemu návrhu sa vzoprela poslankyňa US-DEU Hana Marvanová a pre jej nehlasovanie s koalíciou tieto dane neprešli. Špidla začal okamžite rokovať s ľudovcami o vytvorení menšinovej vlády. Hovorilo sa aj o spolupráci ČSSD s komunistami. Marvanová v sobotu nevyhovela žiadosti, aby sa vzdala mandátu a rozhodla sa rezignovať iba z funkcie podpredsedníčky snemovne.
DIENSTBIER: ČR ani SR nemôžu ostať mimo EÚ
Konzistentná česká zahraničná politika po rozdelení Československa dlho neexistovala a obmedzovala sa len na vstup do NATO a EÚ, pričom zanedbávala širšie možnosti ako spoluprácu v rámci Visegrádskej štvorky (V4). Povedal pre najnovšie vydanie časopisu Integrace bývalý československý minister zahraničia Jiří Dienstbier. Bývalé Československo malo podľa neho vo svete obrovskú autoritu, ktorá bola stelesnená nielen osobnosťou prezidenta Václava Havla, ale aj chápaním Československa ako krajiny, ktorá je schopná prejsť civilizovaným spôsobom od komunizmu k demokracii. "Túto prestíž sme však po rozpade stratili," konštatoval Dienstbier.
Čo sa týka spolupráce krajín V4, Dienstbier toto zoskupenie považuje za dobrú platformu na efektívnu obhajobu svojich záujmov, napríklad v rámci Európskej únie (EÚ). Ako príklad uviedol prechodné obdobia vo vstupných rokovaniach s EÚ, ktoré tieto krajiny potrebujú. "Možnosti visegrádskej spolupráce vidím veľmi zreteľne, avšak jej obsah a náplň záleží len na zainteresovaných krajinách. Pre nás je výhodnejšie spolupracovať s našimi prirodzenými partnermi, ktorí sú nám blízko geograficky a ekonomicky," uviedol Dienstbier. Dodal, že až budúcnosť ukáže, ako bude fungovať rozšírená EÚ a aká forma spolupráce bude potom možná.
EK: Hodnotiace správy zverejní 9. októbra
Európska komisia (EK) v pondelok potvrdila, že výročné správy o pokroku kandidátskych krajín zverejní skôr, ako plánovala, čo členským krajinám dá viac času na ich preštudovanie. Na základe týchto hodnotiacich správ totiž lídri EÚ na októbrovom summite v Bruseli rozhodnú, ktoré kandidátske krajiny sú pripravené na ukončenie vstupných rokovaní v decembri tohto roku a na vstup do únie v roku 2004. "Správy budú zverejnené 9. októbra," informoval hovorca EK Jean-Christophe Filori. Ako povedal, keďže ide o historickú udalosť v rámci EÚ, EK sa rozhodla poskytnúť členským krajinám viac času na prípravu rokovaní pred summitom v Bruseli. Správy o pokroku obsahujú podrobné hodnotenie ekonomickej a politickej pripravenosti jednotlivých kandidátskych krajín na vstup do EÚ. Desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska dúfa, že hodnotiaca správa EK odporučí uzavretie ich rokovaní s úniou na decembrovom summite v Kodani.
MAĎARSKO: O členstve v EÚ musí presvedčiť sociálne slabšie vrstvy
Maďarsko chce získať vyššiu podporu voličov pred referendom o členstve krajiny v Európskej únii (EÚ) v rámci kampane, ktorá je zameraná na chudobnejšie vrstvy, starších obyvateľov a malých podnikateľov. Uviedli v pondelok experti z oblasti prieskumu verejnej mienky. Maďarsko patrí k najväčším krajinám kandidujúcim na vstup do európskeho bloku a k tým, kde podpora členstva patrí k najvyšším. Zo štúdie však vyplýva, že bombardovanie voličov záplavou informácií môže priniesť nárast antieurópskeho cítenia, pretože ľudia pociťujú nedostatok informácií o tom, čo pre nich členstvo v únii bude znamenať. "V rastúcom nápore informácií by sa voliči mohli začať strácať...a odmietanie by mohlo silnieť," uvádza sa v Správe o spoločnosti inštitútu Tarki. "Namiesto poskytovania väčšieho množstva informácií by bolo lepšie ujasniť detaily a viac zapojiť voličov," odporúča štúdia. Správa analyzuje aj posledný prieskum Szonda Ipsos a podľa jej záverov je pesimizmus o Európskej únii väčší medzi chudobnejšími a staršími obyvateľmi ako aj vo vrstve malých podnikateľov, ktorí sú oveľa citlivejší na ekonomické riziká členstva.
BELGICKO: Nové členské krajiny EÚ by euro mali prijať rýchlo
rajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa chcú stať členmi Európskej únie (EÚ) už v roku 2004, by sa mali stať členmi Európskej menovej únie (EMÚ) tak rýchlo, ako to bude možné, povedal v pondelok belgický minister financií Didier Reynders. "Dúfam, že nové členské krajiny EÚ prijmú euro čo najskôr, najlepšie po dvoch alebo troch rokoch po vstupe," uviedol Reynders na Európskom fóre svetovej ekonomiky v Salzburgu. Osem z desiatich kandidujúcich krajín, medzi nimi aj Slovensko, sa chce stať členom EÚ už v roku 2004 a podľa platných pravidiel by tieto krajiny mali prijať spoločnú európsku menu euro. Načasovanie pričlenenia sa k eurozóne je však zložitou otázkou. Niektorí predstavitelia Európskej centrálnej banky si myslia, že kandidátom sa nemusí podariť v tak skorom termíne ani pripojiť k druhej verzii Európskeho výmenného mechanizmu (ERM).
EK: Komisár Fischler o poľnohospodárstve v Lotyšsku a Estónsku
To, čo teraz potrebujeme, nie je propaganda, ale objektívne informácie o procese rozšírenia v Lotyšsku. Uviedol pred odchodom do Lotyšska a Estónska komisár Európskej únie (EÚ) pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybolov Franz Fischler, ktorý sa dnes stretáva s lotyšským premiérom Andrisom Berzinsom. Počas dvojdňovej oficiálnej návštevy ho v utorok prijme aj prezidentka Lotyšska Vaira Vike-Freibergová. Podľa Fischlera Európska komisia (EK) vypracovala spravodlivý a vyvážený návrh na financovanie poľnohospodárstva a rozšírenia, ktorý zaisťuje, že európske peniaze budú smerovať do posilnenia nutného procesu reštrukturalizácie v Lotyšsku. Cieľom jeho návštevy je preto presviedčať, ale aj počúvať a informovať. Z Lotyšska odcestuje komisár Fischler do Estónska. V dňoch 17. a 18. septembra sa stretne s ministrom poľnohospodárstva Jaanusom Marrandim, s predstaviteľmi agrorezortu, rybolovu a poľnohospodárskej podnikateľskej sféry, v stredu bude rokovať s parlamentnými výbormi pre európske záležitosti a otázky vidieka a zúčastní sa na Kongrese o poľnohospodárstve.

kh

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 16. septembra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 16. septembra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?