Priemerná mzda, minimálna mzda ako aj náklady na prácu v SR sú nižšie nielen v porovnaní s väčšinou krajín Európskej únie (EÚ), ale aj krajín V4. Vyplýva to z databázy bratislavskej spoločnosti Trexima, ktorá sa okrem iného zaoberá štatistickým zisťovaním ceny práce. Zozbierané údaje zástupcovia firmy prezentovali na seminári, venovanom problematike minimálnej mzdy a vývoja miezd vo vzťahu k slovenskému podnikateľskému prostrediu.
Ku koncu marca tohto roka predstavovala podľa spoločnosti Trexima hodinová sadzba minimálnej mzdy na Slovensku 0,68 EUR (zhruba 29,70 Sk), kým v ČR to bolo 0,88 EUR (38,40 Sk), v Maďarsku 1,21 EUR (52,80 Sk) a v Poľsku dokonca 1,22 EUR (53,3O Sk). V niektorých štátoch EÚ, medzi ktoré sa Slovensko snaží integrovať, je rozdiel ešte vyšší. V Luxembursku napríklad zarábajú zamestnanci za hodinu minimálne 9,7 EUR (423,60 Sk) a v Holandsku 7,3 EUR (318,80 Sk).
Podľa odporúčaní EÚ by pritom mala minimálna mzda do-siahnuť 60 % z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve, čo by momentálne v podmienkach SR znamenalo 8210 korún.
Pri novej výške minimálnej mzdy 5570 Sk, ktorú schválil kabinet 21. augusta a začne platiť od 1. októbra tohto roku, bude tento podiel predstavovať len necelých 41 %. Medzi najslabšie platené odvetvia na Slovensku patria okrem ďalších poľnohospodárstvo, odevný priemysel, textilná výrova a zneškodňovanie odpadov.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Peter Magvaši uviedol, že rozhodujúcom faktorom pre vývoj miezd vrátane minimálnej mzdy by malo byť zvyšovanie produktivity práce na mikroúrovni, ktorá by tak mala aj rámcovať kolektívne vyjednávanie o zárobkoch. Štát by teda naďalej nemal zasahovať do vyjednávania o úrovni minimálnej mzdy a zúčastňovať sa ho len ako partner z pozície zamestnávateľa.
Inštitút minimálnej mzdy je podľa neho v súčasnosti jediným nástrojom, ktorým môže štát priamo ovplyvniť vývoj miezd, pri určovaní jej výšky sa však výrazne posilnilo postavenie sociálnych partnerov vlády a inštitútu vyjednávania.
„Je len na škodu veci, že v otázke určenia minimálnej mzdy nenachádzajú už tradične sociálni partneri zhodu,“ podotkol. Na úroveň odmeňovania môže štát podľa neho pôsobiť aj nepriamo daňovým zaťažením, ktoré by malo postupne klesať, ako aj odvodmi, kde sa čakávajú zásadné reformy aj smerom k zosilneniu kontroly nelegálnej práce.
Ako minister upozornil, nízka úroveň miezd znamená zníženie motivácie zamestnať sa, nezáujem na zvyšovaní kvalifikácie a odchod mladých ľudí s vyšším vzdelaním do zahraničia. Aktuálnym problémom v tomto smere podľa jeho slov zostáva zladenie požiadaviek trhu práce na absolventov škôl, na čom má svoj podiel aj nedostatočná personálna politika zamestnávateľov. Tí totiž často okrem mzdy nemotivujú uchádzačov o prácu ďalšími sociálnymi výhodami nad rámec legislatívy.
Podľa platnej legislatívy sa suma minimálnej mzdy každý rok určuje k 1. októbru ako súčin priemernej mzdy v hospodárstve SR za predchádzajúci rok a koefi-cientu, na ktorom sa na základe návrhu rezortu práce dohodnú sociálni partneri. Ak do 31. júla ku konsenzu nedospejú, stanoví výšku minimálnej mzdy vláda SR.
Tento prípad nastal aj v tomto roku, keď zástupcovia odborov presadzovali zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 4920 Sk na 6190 Sk, zamestnávatelia na 5320 Sk a kompromisný návrh rezortu práce bol spomínaných 5570 Sk. (TASR)
