och mierne spomalilo, keď dosahuje v tomto roku v priemere 8 %. Vo vlaňajšom roku nárast predstavoval 11,3 %.
Najobľúbenejšie vklady do bánk
Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu sú vklady v bankách na Slovensku v porovnaní s krajinami Európskej únie stále jednoznačne najobľúbenejšou formou sporenia. Avšak počas tohto, ale aj minulého roka bolo možné pozorovať výrazný pokles tempa rastu termínovaných vkladov obyvateľstva. Naopak, rast netermínovaných vkladov vykazuje vysoké hodnoty. „Jednou z hlavných príčin tohto javu je pravdepodobne výrazný pokles úrokových sadzieb na termínovaných vkladoch,“ skonštatoval. Výška úročenia krátkodobých termínovaných vkladov v slovenských korunách však stále prevyšuje úročenie vkladov v cudzích menách. Aj keď úrokové sadzby v čase kolíšu, už sa obdobia keď sa úrokové sadzby z krátkodobých termínovaných vkladov pohybovali nad úrovňou 20 % asi nezopakujú. Ale to len v prípade, že v budúcnosti nedôjde k výraznej destabilizácii ekonomickej situácie v krajine. Vývoj krátkodobých úrokových sa-dzieb v budúcom roku bude v rozhodujúcej miere závislý od menovej politiky Národnej banky Slovenska. Podľa Pregu v prípade očakávaného priaznivého vývoja deficitu zahraničného obchodu a verejných financií sa dá počítať skôr s poklesom úrokových sadzieb.
Vklady v cudzej mene
Z hľadiska menovej štruktúry badať v priebehu tohto roka pomalý rast významu cudzomenových vkladov. Podiel vkladov v cudzej mene na celkových vkladoch tak v prvom polroku narástol zo 16 % na 18 %, a rast tohto podielu sa zrýchlil najmä v posledných mesiacoch, keď slovenská koruna začala výraznejšie oslabovať. Ako skonštatoval analytik UniBanky Viliam Pätoprstý, napriek očakávanej stabilite a posilneniu kurzu našej meny po parlamentných voľbách možno v najbližších rokoch očakávať rast významu cudzomenových vkladoch najmä v dôsledku postupujúcej hospodárskej integrácie Slovenska do Európskej únie. Od zavedenia hotovostného eura na začiatku roka vzrástli vklady klientov a iných bánk v sektore komerčných bánk denominované v eure o takmer 11 %. Ich podiel na celkových devízových pasívach tak vzrástol o takmer 7 % na viac ako 56 %. Podľa Pätoprstého sa dá predpokladať, že význam eura v zdrojoch komerčných bánk bude naďalej rásť najmä v súvislosti s očakávaným rastúcim kurzom eura ako aj s rastúcou hospodárskou integráciou krajiny. Analytik Slávie Capital Pavol Ondriska si myslí, že pokiaľ Slovensko bude mať vládu, ktorá nebude prekážkou pre vstup do Európskej únie a bude pokračovať v reformách, je výhodnejšie sporiť v korunách. Dôvodom je podľa jeho slov očakávané postupné zhodnocovanie koruny voči euru.
Rozdiely v úrokoch
„Z hľadiska sadzieb nastali v období posledného polroka dve protichodné tendencie,“ skonštatoval Pätoprstý. Do zmeny kľúčových sadzieb Národnou bankou Slovenska pokračovali priemerné sadzby z vkladov v postupnom poklese, aj keď s výkyvmi. Ale júnové výsledky už plne odrážajúce zmeny na peňažnom trhu priniesli zvýšenie sadzieb najmä pri krátkodobých a netermínovaných vkladoch. Naopak, naďalej pokračuje trend postupného poklesu úrokových sadzieb termínovaných a dlhodobých vkladov. V zásade možno očakávať pokračujúci pokles pri termínovaných a dlhodobých vkladoch, pričom sadzby na krátkodobé a bežné vklady, ktoré sú do väčšej miery a rýchlejšie ovplyvňované aktuálnou menovou politikou, by mohli začať opäť klesať v závere roka, respektíve začiatkom budúceho roka, kedy sa očakáva mierne uvoľnenie menovej politiky v podobe zníženia kľúčových sadzieb centrálnej banky. Pre porovnanie sadzby v komerčných bankách na ročnom termínovanom účte v domácej mene sú v SR v priemere 5,99%, kým napr. v ČR je to 2,85 %. S očakávaním zníženia úrokových sadzieb súhlasí aj Ondriska. „Za predpokladu pokračovania reforiem budú úrokové miery na vklady, ako aj na úvery klesať, avšak dlhodobo budú prevyšovať úročenie v krajinách Európskej únie vzhľadom na vyššiu infláciu na Slovensku,“ komentuje.
Peniaze mimo účtov
Centrálna banka eviduje obeživo mimo bánk v objeme približne 80 miliárd korún. Z tejto sumy peňazí je časť využívaná na bežné platby firmami aj domácnosťami. Podľa Pätoprstého úspory v bankách predstavujú 80 % až 90 % všetkých úspor domácností. Úspory mimo bánk majú ľudia v ak-ciách podnikov, v investičnom životnom poistení či nebankových subjektoch. V najbližších rokoch možno očakávať dve tendencie. Jednak pokles podielu úspor držaných doma „v pančuche“, a jednak pokles podielu úspor držaných v bankách na celkových úsporách domácností. Tento vývoj je očakávaný aj napriek pokračujúcemu rastu vkladov domácností v bankách, keďže je predpoklad, že investície domácností do fondov a poistenia by mali rásť rýchlejšie.
Autor: Tomáš Kluge
