Desiatky vojenských kamiónov naložené tankami a ďalšou vojenskou technikou smerovali včera po diaľnici medzi Bejrútom a Damaskom k sýrskym hraniciam. Libanončanom sa takýto pohľad ponúkol po prvý raz od roku 1976, keď sýrske vojská prekročili libanonské hranice. Sýria si za ten čas zaistila dominantné slovo a premenila svojho suseda na vazalský štát. Podľa AFP z približne 35 000 sýrskych vojakov ostalo v Libanone 27 000.

Odchod sýrskych vojakov z okolia Bejrútu ešte neznamená, že nastala zmena v doterajších vzťahoch. Je „symbolický“ – naznačuje istú otvorenosť Damasku viesť politický dialóg s oponentmi sýrskeho vplyvu v Libanone. Ich vodca, patriarcha maronitských kresťanov Nasralláh Sfeir podľa agentúry Reuters viedol celé mesiace tajné diskrétne rokovania so sýrskym prezidentom Bašárom Asadom, ktoré sprostredkoval libanonský prezident Emile Lahúd. Vojská symbolicky odišli práve z oblastí obývaných prevažne maronitskými kresťanmi, ktoré boli na konci občianskej vojny v roku 1990 ešte pod kontrolou libanonských kresťanských milícií.

Odkedy pred rokom prevzal prezidentský úrad v Sýrii Bašár, syn Háfiza Asada, sýrsky parlament začal prerokúvať množstvo zákonov o liberalizácii ekonomiky a na slobodu prepustili stovky politických väzňov. Bašár na rozdiel od svojho otca toleruje kritiku vlády v médiách a Sýrčania hovoria, že teraz je v krajine „menej strachu a viac slobody“. Aj tieto zmeny sú však len symbolické – v skutočnosti sa ani v ekonomike, ani v politike zatiaľ nepresadili zásadnejšie reformy. Rok po smrti Háfiza Asada vládne tá istá garnitúra, ktorá nemá záujem na tom, aby sa niečo zmenilo. „Ani len hovorcu si nevybral nového,“ cituje Reuters nemenovaného diplomata. Nezmenila sa ani pozícia voči Libanonu, Bašár dal najavo Bejrútu, že ho nenechá ísť vlastnou cestou.

Medzitým sa ale čiastočne zmenila situácia v Libanone – po odchode izraelských vojsk z juhu pred rokom silnejú hlasy, že to isté by mala urobiť aj sýrska armáda. Stiahnutie armády preto mohlo byť pokusom aspoň načas umlčať tieto hlasy.

Vo vzťahu k udalostiam v susednom Izraeli a palestínskej intifáde však môže mať sýrsky odsun celkom inú symboliku. Môže to znamenať, že Damask konsoliduje svoje ozbrojené sily proti Izraelu. Bašár zašiel v protiizraelskej rétorike oveľa ďalej ako jeho otec, keď na arabskom summite v marci prirovnal Židov k nacistom a keď pápežovi počas jeho návštevy Sýrie povedal, že dnešní Židia majú rovnakú mentalitu ako tí, čo zradili Ježiša Krista. Pokračoval tak v politike svojho otca, ktorý ako jediný z arabských vodcov odmietol mierovú dohodu s Izraelom, keď požadoval bezpodmienečné vrátenie Golanských výšin Sýrii.

Otvorenú intervenciu proti Izraelu však Bašár Asad vylúčil. Stalo sa to, keď židovský štát vlastne otestoval jeho trpezlivosť a v apríli bombardoval sýrske základne v Libanone. „V priebehu niekoľkých dní budeme vedieť, či boli motívy odsunu politické alebo vojenské,“ povedal nemenovaný zahraničný diplomat v súvislosti s odsunom z Libanonu.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ