Je elitná škola tá, ktorá poskytuje svojim žiakom nadštandardné zaobchádzanie a prostredie, alebo tá, ktorá je vďaka mastnému školnému len pre rozmaznané deti bohatých ľudí? Určite sa nájdu rodičia, ktorí za štúdium svojich detí platia - či už školné v drahých súkromných školách, alebo štedré sponzorské príspevky v školách štátnych - a za svoje peniaze očakávajú ústupky pre svojich potomkov. Takí však boli vždy; a vylepšovanie prospechu detí pomocou známostí a finančných pozorností nebolo na Slovensku neznáme ani pred érou súkromných škôl.
Aj školy, ktoré poskytovali svojim študentom viac ako štandard, nie sú novinkou: triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov, matematiky aj niektorých iných predmetov existovali u nás už v šesťdesiatych rokoch. Rozdiel je najmä v tom, že dnes sa už počet „tých iných“ trošku zvýšil a tí rodičia, ktorí chcú niečo viac, ako ponúka bežná škola, už majú viac možností nájsť takú, ktorá splní ich nároky.
„Keby som hľadala pre dieťa školu, určite by som sa orientovala podľa toho, aký program ponúka a dala by som prednosť takej, ktorá sa orientuje na výučbu jazykov už od najnižších ročníkov,“ hovorí poslankyňa Eva Rusnáková. „Zo stredných a vysokých škôl by som preferovala tie, ktoré majú ekonomické predmety alebo orientáciu na právo, pretože si myslím, že po kvalitných ľuďoch v týchto profesiách je veľký dopyt. Tiež by ma zaujímal prístup k deťom.“ A takto rozmýšľa väčšina tých, ktorí sú presvedčení, že na dobrý štart do života potrebujú deti predovšetkým kvalitné vzdelanie.
Psychológovia dávno vedia, že náš klasický spôsob vyučovania nie je dobrý, a preto sa nečudujú rodičom, ktorí hľadajú iné možnosti. Tí, ktorí tvrdia, že súkromné školy sú vlastne také isté ako štátne, len sa za ne platí, teda asi nemajú celkom pravdu. Takmer všetky súkromné základné a všeobecnovzdelávacie stredné školy zaručujú totiž nielen kvalitnú výučbu cudzích jazykov a často modernejší prístup k vvyučovaniu, ale aj individuálny prístup k deťom, otvorenosť a ochotu spolupracovať s rodičom. A mnohé pritom kladú na svojich študentov vysoké nároky.
„Na tejto škole neakceptujú slabší výkon ako osemdesiatpercentný,“ hovorí matka pätnásťročného žiaka drahej súkromnej školy Quality School International v Bratislave Katarína Horová. „Ak dieťa spraví test z nejakého predmetu na menej bodov, jednoducho ho preradia do nižšej úrovne, aby mal na zvládnutie učiva viac času, alebo sa mu učiteľ venuje individuálne. Okrem toho, že sa to nepovažuje za žiadnu hanbu, aj sa to dá, lebo v triede je priemerne desať detí.“
Mnohé zo súkromných škôl prinášajú aj iný prístup k žiakom ako naša bežná škola. Ich metódou je skúmanie okolitého sveta, hľadanie súvislostí a odpovedí na otázky, ktoré si deti kladú. Psychológovia ich preto odporúčajú ako lepšie prostredie pre tvorivé a hyperaktívne deti. Niektorí dokonca tvrdia, že ak sa dieťa v takejto škole dobre cíti, stojí za to dať ho tam, aj keby učebné výsledky boli o niečo slabšie ako na bežnej škole.
„Fakt, že niektorí rodičia dajú prednosť súkromnej alebo zahraničnej škole, by sme nemali kritizovať, skôr by nás to malo inšpirovať k žiadaným zmenám,“ myslí si Eva Rusnáková. „V budúcnosti bude určite dôležité, aby sa školy hodnotili komplexne. Z hľadiska metód, aké používajú, aj aké úspechy majú na výchovnom aj vzdelávacom poli. Pre školy by to bolo motivujúce a do školstva by to mohlo priniesť veľa pozitívneho.“
MONA GÁLIKOVÁ
